Ak zoberiem do úvahy všetky dobroty, ktoré sa môžu nachádzať na dvojprúdovej ceste v meste, záverom je nulová zobacia hodnota. Síce, raz som videl, ako dieťa na tej križovatke vyhodilo kúsok pečiva z idúceho auta. To bolo ale dávno, jedine že by holuby rituálne spomínali na tie lukulské hody.
Činili sa keď autá stáli na červenú, odlietali keď sa autá pohli. Čakali na neďalekom plote ako lastovičky. Hlavy na bok. Oči im niekto nadelil ďaleko od seba. A uši nedal vôbec, náušnice preto nenosia.
Keď prišla ich chvíľa, zleteli zručne na asfalt. Priletel i vrabec. Čakal som ešte orla a labuť. Ale vystačili si sami. Oni tam vyzobávali asfalt pretože je veľmi chutný. Kvalitná zmes vozoviek je zdrojom ich obživy. Ostávajú po nich diery na vozovke, ľudia tie diery nazvali výtlkmi.
Tak preto nehaň správcu cesty, lež verbálne spočiň na skutkoch holubích. Osočuj vtáčie činy a zatlieskaj, ak zbadáš ich hanobné počiny. Buď krotký k dieram, čo menia konformitu tvojej cesty a zatni zuby, nech si počas jazdy nehryzneš do jazyka.
