Dlho som si myslel, že podstatou pri príprave takého čaju sú ingrediencie. Možno citróny, veľké, plné šťavy a kyslé tak, že dokážu zauzliť jazyk na pevný uzol. Neskôr som začal pri príprave skúšať rôzne druhy zmesí, kombinovať pomer sladkého na množstvo šťavy vo vode.
Dlho sa pokúšam taký nachystať. Je mi ľúto vody, že toľkokrát márne zovrela, aj cukru, ktorý sa musel rozpustiť. Aj tých citrónov, čo som ich žmýkal bez zľutovania do horúcej tekutiny. Nikdy sa mi nepodarilo pridať sladkého a kyslého v tom správnom pomere. Aj teraz chladne taký čajový paškvil. Čajová stopa mojej prítomnosti sa spontánne vzďaľuje od minulosti.
Márne sa snažím napodobniť čaj. Z mojej snahy sa stáva pulzujúci obraz mentálneho cvičenia. Hľadám konkrétnu chuť a vôňu. Pripomínam si čaj tým, že sa ho pokúšam vytvoriť. Som hľadač strateného čaju.
