Čakali sme vo vestibule pred plavárňou. Keď prišla inštruktorka, všetky deti stíchli. Bola vysoká, mala hnedé vlnité vlasy a na krku zavesenú píšťalku. Skontrolovala podľa zoznamu všetkých krpcov čo tam boli. Napokon pozrela na mňa a spýtala sa, s ktorým dieťaťom som prišiel.
V očiach mala neuveriteľný pokoj, bez váhania či posmešku. Bolo to úprimné, oslobodzujúce. Povedal som jej, že so sebou a ona sa usmiala, ten smiech mal čo povedať.
Zoznamovali sme sa s vodou, zatiaľ čo chodila okolo a sledovala. Vedel som, že sa snaží nájsť toho, kto svoj prípadný strach k vode skrýva. Bolo to dôležité tak, ako vedieť ponoriť hlavu do vody, držať si nos a vydržať čo najdlhšie.
Voda ma nechcela. Nebál som sa jej, mal som ju rád. Na kúpalisku som vedel dokonale imitovať kraul i prsia. Nikdy nikto nič nezbadal. Techniku som ovládal, strach som nemal. Potreboval som to len spojiť dohromady.
Ležal som na vode a pod predpaženými rukami som mal plávaciu dosku. Moje telo klesalo ku dnu, či som bol nadýchnutý, alebo nie. Vstúpila do toho bazéna s plytkou vodou a pristúpila ku mne. Spoza jej chrbát, cez veľké sklené tabule vchádzalo dnu svetlo. Jej silueta a svetlom rozžiarené vlasy, vytvárali niečo mystické. Snažil som sa držať v tieni ktorý vznikol, už sediac, aby som mohol napriek jasu zaostriť jej tvár.
Povedala nech si ľahnem na vodu a zobrala mi dosku. Ležal som a podopieral sa rukami o dno. Nech sa nadýchnem, voda ma udrží, len potrebuje čas kým si na mňa zvykne, toto povedala. Spravil som to. Nadýchol som sa a ľahol na vodu dole tvárou. Začal som sa ponárať. Vedel som, že stojí vedľa mňa a čaká, kým sa stane to, čo povedala. Telo chvíľu klesalo a potom prestalo, ležal som na vode. Opatrne som zaklonil hlavu a s vypätím držal zatajený dych, nech je tá chvíľa čo najdlhšia. Stiahol som ruky pod seba a urobil prvý záber, ktorý ma posunul po vodnej hladine vpred.
Bolo to dobré leto. Spolužiačky pišťali na brehu, keď som pred nimi skákal hlavičky do vody a celé ich oprskal vodou. Skrývali si vystrašene tvár, keď plávali a ja som sa znenazdajky vedľa nich vynoril. Jedli sme zmrzlinu a smiali sa na deke. Písali si, prstami od opaľovacieho krému, písmena na chrbát. Pozeral som na vodu, na to, ako sa vlnila.
Hneď ako to bolo možné, som sa prihlásil na kurz plávania. Stál som vo vestibule pred plavárňou a čakal. Prišla inštruktorka a podľa zoznamu kontrolovala všetkých, ktorý tam čakali. Ani som nepočkal, kým príde ku mne. Nebola to ona, bola to úplne iná žena a ja som tam nemal čo hľadať. Plávať som už vedel naozaj.
