Jeho zelená hrášková farba, veľkosť aj strih navodzujú spomienky na zašlú atletickú minulosť i postavu. Ale aj ďalší oblek, svadobný. Ten vraj dokáže majiteľa sprevádzať po zvyšok života. Sú to však fámy, ktoré sú umelo zaradené do štatistík aby zmiatli a navodili u respondentov komfortný dojem.
Dospelý muž, už viac nerastie. Keď som to zistil aj ja, rozhodol som sa, že si zadovážim oblek v ktorom sa budem cítiť dobre a ktorý bude podčiarkovať moju osobnosť. Oblek, ktorý bude univerzálny nielen strihom, ale aj farbou. Bude nadčasový. A tak budem pripravený na všetky udalosti, ktoré ma čakajú.
Nebolo jednoduché to zrealizovať, pretože mám nekonfekčnú postavu. Kamaráti sa niekedy smiali, keď som cestou z práce, sediac, otváral vetračku na strope autobusu. V obchode mi ani jeden oblek nesedel. Našiel som preto v meste krajčírsku dielnu, útulnú, veľkú ako kabína výťahu. Tam mi ten dobrý muž, pokojne, dvoma krajčírskymi metrami zmeral pás, ako aj všetko ostatné, čo sa hodlal prikryť látkou. Po pár skúškach bol oblek hotový. Bola to precízna práca. Švy držali, oblek mi sedel ako uliaty.
Naposledy som ho mal oblečený v Pondelok. Vo vrecku som žmolil talizman od mamy. V servítke kúsok chleba a soľ. Dávala mi ho pre šťastie, pred skúškou, alebo len tak. Predo mnou, na monitore nad kvetmi, meno mojej mamy a pod tým dva roky, dva veľké body v čase. Strašne blízko pri sebe. Počul som slová o dôstojnosti, slová o láske a večnosti. Palec vo vrecku rozdrvil tvrdý chleba na prach a zmiešal so soľou.
