Niečo sme vyhodili, niečo premiestnili. Niektoré dosky, boli už na pohľad staré, nedalo sa dostať všade, ale cieľom nebolo dôkladne všetko upratať. Podstatné bolo, odľahčiť niektoré miesta od rokmi nazbieraných harabúrd. Keď sme našli dlhú drevenú tyč na obíjanie orechov, prácu sme prerušili. Slnko začalo páliť na plechovú strechu a na povale začalo byť príšerne horúco. A práca počká, ona je už raz taká.
Tyčou sme zrazili zo stromu pár nezrelých orechov, sadli ku pňu a o kameň rozbíjali zelené plody. Oslobodené jadrá zbavovali jemnej šupky a v tieni stromu si vychutnávali túto delikatesu. Na susednom dvore mali nafúknutý bazén s vodou. Dievčatá prišli z mesta domov, oddýchnuť si od školy a spolu sa v ňom bláznili. Pišťali, jačali, tešili sa, že sú spolu.
Pozri čo som našiel na povale, hovorí mi, prežúvajúc biele jadro orecha, dedove okuliare. Z vrecka, prstami zababranými od orechov, vybral optiku a strčil mi ju pod nos. Sklá v jednoduchom kostenom ráme, v strede omotané starým leukoplastom, aby netlačili na koreni nosa. Keď som bol malý, dedo mi hovoril, že keď si ich nasadí, vidí všetky dievky bez oblečenia, vieš, len tak, nahé. Nepovedal som nič.
Prezradil, ako veľmi si ich chcel od deda požičať, no nikdy sa mu to nepodarilo. Dedo ich nosil stále so sebou a potom mu doktor predpísal iné a tie zázračné sa stratili. Rozbil ďalší orech medzi dvoma kameňmi a z bazéna na susednom dvore vyšplechla voda. Zobral mi zaprášené okuliare z ruky a vyutieral do košele. Nasadil si ich na oči, napravil, aby dobre sedeli. Potom zobral ten rozbitý orech a začal z neho dolovať dobrotu. Jemnú, horkú šupu opatrne lúpal preč a vôbec už nemusel tak prižmúriť oči, ani natiahnuť ruky pred seba. Napokon predsa len pozrel smerom k bazénu, no náhle sa mu niečo príjemné vybavilo v mysli a usmial sa.
