Opatrne som sa tam presunul a snažil som sa spiacich nezobudiť, nestúpiť niekomu na nohu. Voľná lavica bola vedľa spiaceho muža. Slušnosť ma nútila sa niekoho spýtať. Hľadal som tvár, ktorá nespala. Oproti voľnému miestu, naproti spiaceho muža sedela mladá žena a pozerala na mňa. Zamával som hlavou smerom k miestu, na ktoré som si chcel sadnúť. Prikývla.
Z reproduktoru zaznela melódia, ohlásili prichádzajúci vlak. Vybral som časopis a snažil som sa čítať. Tá žena oproti na mňa pozerala. Pri nohách mala cestovnú tašku s vysúvacím držadlom. Bolo vytiahnuté a ona mala na ňom dlane a opretú hlavu. Na prstoch žiaden prsteň. Bez hodnoty zvonka, no v očiach mala toho veľa. Privrel som časopis a ponúkol som jej ho, potichu, aby som nikoho nezobudil. Zobrala si ho, začala v ňom listovať. Pozerala obrázky. Pri jednom si prikryla rukou ústa, smiala sa. Ukázala mi obrázok psa, ktorý si hryzol do vlastného chvosta. Zaťukal som si prstom na čelo, čo ju pobavilo.
Na krku mala krížik. Drobný drevený. Všimla si, že sa na neho pozerám, letmo si ho pohladila, zamračila sa a ukázala na prázdny prstenník. Ponúkol som jej fľašu s minerálkou, podala mi malý album s fotkami. Otvoril som ho a listoval v pozakladaných fotkách. Na fotkách bola ona a chlap. Stáli pred sochou na akomsi námestí a držali sa za ruky. V reštaurácii sa navzájom kŕmili pizzou. Mali oblepené ústa, ako sa naschvál snažili netrafiť. Sedeli na brehu jazera. Objímali sa s priateľmi. Príbeh, ktorý sa pravdepodobne skončil. Pozeral som na ňu. Na jej veľkú tašku. Na topánky s hrubou podrážkou, so šnúrkami takmer pod kolená. Na jej dlhé vlasy ledabolo zopnuté gumičkou a do očí, ktorým som porozumel.
Z reproduktora zaznela melódia a ženský hlas oznámil prichádzajúci vlak. Vstala, pobalila čo bolo treba, zdvihla batoh. Predklonila sa a zašepkala.
„Merci." A potom prekľučkovala k dverám, ktoré tam neboli. Pozeral som von oknom na nástupište. Objavila sa tam a zamával mi. Mala rozpustené vlasy.
