Kašlú na palcové titulky v novinách. Na krátke správy o osobnostiach, na články v týždenníkoch ktoré čítajú. Majú okuliare a slabý zrak no kašlú na to. Večer budú kašlať na správy v televízii. Tie tri dámy v krásnom veku kašlú na všetko.
Občas niektorá z nich kýchne. Vraj to prečisťuje dýchacie cesty. Vravia si: „Na zdravie." Skúsil som naschvál zakašlať, odhalili ma a vysmiali. Keď sa dosmiali, lapali po dychu. Napokon kašlali a rukami si zakrývali ústa. Tak ako sa má.
Oddychujú na pľúcnom, nie je im všetko jedno. Nie sú voči všetkému ľahostajné. Len sa stretli, každá z iného konca Slovenska, v lôžkovej časti nemocnice s problémom. Do miestnosti vstúpila sestrička a každej pacientke podáva teplomer. Pôsobí príjemne a má milý hlas. Tiež nastavím ruku a jeden teplomer si pýtam, hoci som tam len na návšteve. Sestrička sa usmeje a tri dámy vdychujú vzduch, ktorý je niekedy veľmi ťažký.
Dáma v strede má modré ruky. Tvrdím, že modrá jej vždy pristala. Karhá ma a s krásnym výrazom v tvári tvrdí, že si z nej uťahujem. No nie je to tak. Naozaj jej tá farba vždy svedčala. Tak ako všetky farby, ktoré poznám. Veď, kto by si uťahoval z vlastnej mamy.
Sľúbil som, že prídem zas a veľmi skoro. Keď som odchádzal, stáli za zatvoreným oknom budovy. Zakrývali si na striedačku ústa. No nemali by sa veľa smiať ,dráždi ich to a kašlú ešte viac.
