Deti sa s ním radi hrali. Dokázal aportovať a preskočil akúkoľvek prekážku. Oddane, s vyplazeným jazykom sledoval ich hru a čakal na ďalšie povely. Deti pobehovali okolo a naháňali rozhryzenú loptu. Z hlúčika, k psovi odbehol chlapec. Mal Haryho rád. Bolo mu ľúto, že si ho nemohol zobrať domov, do bytu v paneláku. Ale tešil sa na každý víkend, keď mohol byť so svojim štvornohým kamarátom. Pristúpil k nemu, predklonil sa a objal ho. Vtedy sa pes zvrtol a chlapec ani netušil čo sa stalo, len zacítil na tvári ostrú bolesť. Zaštípalo ho nad okom a na spodnej pere. Vyrovnal sa. Teplá červená farba mu prekryla oko a brada oťažela. Tvárou mu prešla bolesť.
Vchádzal do ordinácie pohotovosti. Pod bradou si držal biele tričko zmotané do klbka, nasiaknuté krvou. Mama ho držala za ramená. Snažila sa ho upokojiť, vravela, že všetko bude v poriadku. Zbadal svoj odraz v zrkadle. Polovica spodnej pery mu visela na malom kúsku z tváre, vtedy pocítil ľútosť a smútok. Doktor zašil natrhnuté viečko piatimi stehmi. A na peru ich, ako zručný krajčír vyšil deväť. Snažil sa chlapca pobaviť, pohladil ho po vlasoch a povedal nech sa nebojí, že všetko dobre dopadne.
Keď sa vrátili, Hary bol priviazaný na hrubej reťazi. Chlapec na psa smutne pozrel, ostatné deti pribehli a pýtali sa či to bolí. Chcel odpovedať, tak veľmi chcel. Ale kôli zraneniu nemohol povedať ani slovo. Nedokázal vydať ani hlásku. Snažil sa. Pálila ho tvár od vypätia, ale nedalo sa. Mama si čupla pred neho a zobrala jeho ruky do svojich.
Večer v kuchyni sedeli dospelí a hlasno sa rozprávali za zatvorenými dverami. Snažili sa dohádať, čo sa vlastne stalo. Chlapec počul hlas svojho otca. Jeho slová zneli v kuchyni ako hrom. Nahnevane, rozhorčene. Potom počul to slovo, ktoré niekto vyslovil, neurčito bez emócii a pritom znamenalo niečo definitívne. Chlapec vošiel do kuchyne, dospelí sa strhli a pozreli na neho. Chcel skríknuť, povedať nech to nerobia. No nezmohol sa na nič. Ústa nevydali ani hlásku. Opuchnutý jazyk sa ani nepohol.
Skoro ráno, ešte za tmy, keď deti ešte spali prišiel veterinár. Chlapcov otec ho uviedol do dvora, bolo na ňom vidno, že v noci toho veľa nenaspal. Haryho mal tiež rád. No bolo rozhodnuté. Vraj keď to spravil raz, spraví to opäť a to si nik z rodičov neželal. Zvyčajne by už Hary na cudzieho prišelca štekal. No v to ráno nie. Akoby tušil, čo sa bude diať, čo ho čaká. Bol v búde, reťaz sa hýbala. Zavolali na neho. Nereagoval. Chlapcov otec potiahol reťaz, zacítil odpor. Strčil do búdy ruku, nahmatal obojok a ťahal von. Nedalo sa. Zdvihol preto šikmú strechu búdy. Vnútri sedel chlapec s obviazanou tvárou, mocne držal psa v náručí a plakal.
