Otvorila mu nahnevane sestrička a s výčitkou sa ho spýtala, čo potrebuje.
„Moja žena tu bude rodiť. Ja budem pri pôrode!" Vychrlil zo seba
Sestrička ho pustila dnu a posadila na drevenú lavicu na dlhej chodbe. Narátal niekoľko dverí z nápisom pôrodná sála. Chvíľu zapochyboval či je správne. Na chodbe bolo ticho a spoza dverí nič nepočul. Začal pravidelne dýchať. Aby sa upokojil. Mal strach či to zvládne. Svojej manželke to ale nikdy nepovedal. Tváril sa hrdinsky. Ale teraz, keď sedel na tej chodbe začal ho premáhať zvláštny pocit, že to nedokáže. V krku sa mu spravila obrovská guľa a po chrbte mu stekal pot. Začal nad ním víťaziť strach. V duchu si opakoval, čo všetko je pre jeho prítomnosť na pôrodnej sále dôležité.
„Idete rodiť?" Otvorili sa jedny z dverí a vysmiaty sanitár mu zasadil otázku, pri ktorej sa takmer zlomil na polovicu. Kôli suchu v ústach len prikývol. Postavil sa a vstúpil za sanitárom do miestnosti. Na manželku nevidel. Vo výhľade stál doktor a sestričke niečo prikazoval. Manželka ležala poprikrývaná bielymi plachtami. Stála pri nej sestrička a pokojným hlasom niečo vysvetľovala. Snažil sa pokojne dýchať. Keď mu doktor ukázal kde si má sadnúť, poslúchol okamžite. Našiel si na plachte jeden bod a na ten sa uprene díval. Triasol sa, chvel, ale nechcel sklamať. Zabral manželkinu ruku do svojej a hladil. Zatiaľ to bolo maximum na čo sa zmohol. Žena zastonala. Skrížili sa mu oči a nanovo sa snažil zaostriť svoj bod.
„Všetko je tak ako má byť, mamička," zahlásil doktor „zatlačte!"
Chcel manželku utišovať. Nešlo to. Dúfal, že jeho nemá prítomnosť bude stačiť. A tak len sedel, zatiaľ čo všetko ostatné, podľa doktora, bolo tak ako má byť.
„Výborne." Vytrhli ho zo strnulosti doktorove slová. „Máte krásnu dcéru."
Podľa ultrazvuku to mal byť chlapec. Presnejšie určenie pohlavia si neželali. Priali si len, aby malé bolo zdravé. Pookrial, keď počul detský plač. Vyrovnal sa. Premáhal ho pocit eufórie. Pootočil sa a pozrel na ženu. Ona pozrela na neho. Usmial sa. Ona sa usmiala. Krátko pred tým, ako tá cudzia žena na lôžku zrevala.
„Kde je môj manžel!"
Došlo k omylu. A preto pôrod svojej skutočnej manželky nestihol. Svojho práve narodeného syna uvidel až pár minút po tom, ako ho sanitár vyvliekol na chodbu. Keď prišiel k ním na izbu, už bol jeho syn v perinke a jeho manželka ležala vedľa neho šťastná. Všetko jej vysvetlil. Zasmiala sa. Povedala so smiechom, že mu dá ešte jednu šancu. Teda ak bude chcieť.
