Máme nový trend. U lekára sa môžete objednať. Tých, ktorí neradi vysedávajú hodiny, aby absolvovali päťminutové vyšetrenie, to určite nadchne. Síce tieto služby už niektorí pokrokovejší lekári poskytovali aj "predtým". Že predčím? No predtým ako im štát umožnil za tento "nadštandard" vyberať nemalé peniaze.
V čoraz viac ambulanciách na stene začne vysieť plagátik. Povolenie na vyberanie peňazí za uprednostnené vyšetrenie. Ale niekde si tú námahu vyvesiť plagát ani nedajú, jednoducho vám anjelským hlasom oznámia:
"Možete sa u nás nabudúce aj objednať." Vy sa pravdaže toho okamžite chytíte, veď ste si práve odsedeli tri hodiny v čakárni napráskanej chorými spoluobčanmi.
"Poplatok je 200 korún." Trilká ďalej anjelský hlások a vám sa na chvíľu zastaví tep.
Máte dve možnosti: čas je pre vás príliš vzácny a vybalíte dve stovečky, samozrejme potvrdenie neskúste žiadať. Alebo "slušne" odmietnete, mysliac na to, koľko ešte zaplatíte v lekárni za predpísané lieky a nabudúce prídete ešte skôr, tak okolo šiestej, aby ste o desiatej mohli vypadnúť. Ha, myslíte si, že ste im prešli cez rozum. A tak najbližšie naozaj vstávate ešte za tmy, postávajúc v zime čakáte, kedy čakáreň odomknú a tešíte sa, že ste normálne tretí v poradí. Rátate tak dvadsať minút na pacienta a vychádza vám, že ten autobus o desiat v pohode stíhate. Zrazu však príde niekto, kto je objednaný na osem tridsať. Trocha vás to znervóní, ale ešte ste vždy v limite. No potom prídu ďalší, objednaný na osem štyridsaťpäť, deväť nula nula, dävať patnásť....... Vaše nervy sú už správne naladené, možno aj preladené, keď hovoríte sestričke, že ste už dávno na rade...
"Ale toto sú objednaní pacienti, oni si za to zaplatili." Znie sladká odpoveď a vás ide roztrhnúť od hnevu. Je čosi po dvanástej, keď opúšťate ambulanciu zbitý ako pes s receptom v ruke a vybalíte tristo korún v lekárni. Ďalších dvesto ste pravdaže nechali tomu sladkému anjelovi, aby ste najbližie mohli byť vyšetrený presne o desať pätnásť. Ako somár ste si mysleli, že vás zoberú podľa poradia. Keď skutočne rátate boli ste tak dvadsiaty ôsmy v poradí..... Vstúpite do druhej ambulancie, lebo ten predchádzajúci lekár vás odporučil na nejaké plus vyšetrenie. Zaklopete sestričke, či môžete počkať alebo prídete zajtra. Ona vám povie, že sa máte objednať, jasné že za dvesto korún, veď čo vám dnes dajú zadarmo.
Doma si to pekne zrátate. Predbehlo vás dvadsať ľudí, objednaných za dvesto korún. No celkom slušná denná tržba a to lekár ešte ani prstom nepohol. Zaprisaháte sa, že z vášho decka musí byť doktor alebo aspoň policajt. V duchu zaspomínate na socializmus, keď ste za primerané množstvo kávičky a dezertíka získali u sestričky bonus a uprednostňovala vás. Robilo sa to tajne, vo veľkej károvanej taške, aby to nikto nevidel. Dnes vás k tomu vyzvú verejne, bez akéhokoľvek okolkovania. A skúste nedať, pocítite to na vlastnej koži. Najnovšie ma zarazilo poznanie, že spomínaný plagátik som objavila už aj v ambulancii pediatra. Ľudia, je to fakt legálne? To vážne takto bojujeme proti úplatkárstvu? Nozaj sa mi ide rozum zastaviť.
