Dievčina, ktorá strávila rok v Anglicku u staršieho manželského páru, mi porozprávala zaujímavú skúsenosť zo svojho pobytu. Manželia mali dospelé deti mimo domova. Raz sa stalo, že v čase, keď si sadali k večeri, volal syn, či smie prísť. Dievčina sa začudovala, prečo si syn musí pýtať dovolenie. Čudovala sa viac, keď sa manželia radili, či prijmú syna, či nie. Napokon súhlasili . Dievča potom vstalo, aby prestrelo pre hosťa, keď anglická pani zasiahla, že nie. Syna na večeru nepozvali.
Moja známa žije sama s dospelým synom, ktorý na robotu nemá „talent". Ona má niekoľko zamestnaní, nepozná sviatok ani piatok. Upratuje aj vo firme neďaleko od nás. Nedávno som ju pozvala na kávu, pretože sme sa už dávno nerozprávali. O malú chvíľu jej zvonil mobil. To syn ju zháňal, že kde toľko trčí? Známa vstala od nedopitej kávy a utekala domov s utŕženými peniazmi za upratovanie, aby synček mohol za partiou.
Ktorý rodičovský postup je vám bližší?
Ten tretí?
