Mladí sa síce snažia zamestnať, ale prácu si udržať, z pochopiteľných dôvodov, nevedia. Ktorý zamestnávateľ by aj akceptoval ich častú neprítomnosť na pracovisku a neporiadnu dochádzku? Tak, ako je to v takýchto prípadoch bežné, na rodičov dopláca ich desaťročný syn. Starí rodičia dbajú o to, aby chlapec dostal aspoň to najnutnejšie, čo vyžaduje. Hradia všetky poplatky v škole, ošatenie a ak náhodou rodičia dovolia, poskytujú mu strechu nad hlavou.
Rodičia majú vo zvyku zdvihnúť kotvy a odísť aj s dieťaťom na niekoľko dní ktovie kam. Ťahajú ho so sebou na potulky a chlapča beháva s nimi vonku dlho do noci.
Súd proces osvojenia už niekoľkokrát odložil.
Starí rodičia sa oprávnene obávajú o dieťa a hlavne o to, aby mu jeden z nich vo svojom opojení niečo nepodsunul. Ide vlastne o hodiny, kedy môže byť zdravie chlapca ohrozené.
Keď tak čítam o expresnom jednaní sociálky a súdov vo Veľkej Británii / Boórovej deti/, vidím, že niekedy až príliš veľká rýchlosť a v našom prípade príliš až veľká liknavosť je tiež smrteľne nebezpečná.
