.... pre 5. – 7. ročník túto rozprávku pozná. Tiež si musela zvoliť cestu, ktorou sa pobrala pri ich písaní. A vybrala si...
O tom, že trojica učebníc má jedného vedúceho autorského tímu , niet pochýb. Jeho rukopis je totožný, ak nie identický nielen pre najaktuálnejšie učebnice slovenského jazyka, ale aj pre tie, ktoré sa používali pred niekoľkými rokmi.
Tu uvádzam len niekoľko príkladov:
Učenie o slovnej zásobe sa zo starej učebnice pre 7. ročník / vyd. 2007,s.17-19./ dostalo do novej učebnice len s minimálnymi úpravami /2010,s.34-35/. Vhodné prídavné mená k chryzantéme a vianočnej ruži hľadáme v 6. ročníku, v starej učebnici na s.73, v novej na s.42.
S výberom ukážok si autorka tiež zjavne nerobila starosti, pretože mnohé slúžia ako cvičenia v rozličných ročníkoch už niekoľko rokov. Napr. Annu stretneme nielen v Redmonde, ale aj v starej učebnici 5.ročníka na strane 84 a v novej na str. 123. Sebechlebskí hudci vyhrávajú na str. 44 starej učebnice 7. ročníka, ale po novom sú u piatakov na str. 102. Taktiež Jozefa Plachého hľadali najskôr siedmaci, teraz už aj piataci /s. 103, resp. 58/.
Určite jedna z najobľúbenejších ukážok je úryvok z knihy Matúša Kučeru, ktorý začína nadčasovo: My ľudkovia, čo chodíme po tejto zemi.... Ľudkovia v školských laviciach ju čítajú v šiestom i siedmom ročníku tak, ako ju čítali aj v minulosti.
V pozadí týchto informácií je milé, že v siedmom ročníku je kapitola o slovách cudzieho pôvodu nazvaná Hráme fair play.
Autorka učebníc sa vybrala vydláždenou cestou bez prekážok a na jej konci tušíme peknú kôpku zlatiek.
Že to tak v rozprávke nie je? No a? Veď sme na Slovensku!
