Zelená je tráva, futbal nie je hra
Naše dedinské mužstvo už naplno trénuje, a ja sa pridám. Raz do týždňa iba behajú, to nie je nič pre mňa. Ja musím mať loptičku. Chalani ma rešpektujú, lebo nie som majster sveta. Medzi nami, v dávnych časoch o mne kompetentní tvrdili, že som talent. Ako teenager som si zatrénoval s ozajstnými ligistami. Viete si predstaviť tú bázeň, keď som roztrasený a s veľkou trémou vošiel do kabíny. A hráč s bohatou reprezentačnou kariérou mi po mojom slušnom pozdravení navrhol tykanie. Do kolektívu som v pohode zapadol. Veľmi rád som hľadal loptu na pokyn borca, o ktorom legendárny Ivo Viktor prehlásil, že má najtvrdšiu strelu akú kedy videl. S tým ochotne súhlasím. Na jednom tréningu som pol hodiny usilovne hľadal to okrúhle čudo. Nakoniec som ho našiel. Podľa jednoduchej matematiky som prišiel na to, že lopta vo vzduchu preletela dobrých 100 metrov. Spomínaný kanonier dal vo federálnej lige vyše 100 gólov a keď si postavil loptu k priamemu kopu, brankári sa triasli. Bolo jedno, či z dvadsiatich, alebo štyridsiatich metrov. Priamo na ihrisku som spoznal zopár hráčov, ktorí sa predtým v Belehrade 1976 stali majstrami Európy. Mal som vtedy sedemnásť a pri televízore som priam šalel. Československo najprv vyradilo Holanďanov aj s geniálnym Cruyffom a vo finále pokorilo nezdolateľných Nemcov. Čerešničkou na torte bola huncútska penalta Antonína Panenku.
Futbal je mojou vášňou po celý život. Teraz ma po tréningu bolia aj vlasy, ale zatiaľ môžem hrať. Samozrejme, v rámci svojich obmedzených možností. Našťastie nemám za sebou žiadnu operáciu kolena, či členku. Šprinty dlhšie ako desať metrov už musím vypúšťať. Spoluhráči sú mladí a motivovaní, nemôžem sa s nimi porovnávať. Ani strelu už nemám najprudšiu, ale chalani tvrdia, že presnosť mi ostala. Všetci mi akosi prirodzene vykajú, okrem trénera a kapitána. Viackrát mi na ihrisku zakričali „ujo rešpekt!“ a ja som sa vtedy veľmi potešil. Pravda, na ostrý zápas si netrúfam. Po dlhých rokoch som stretol renomovaného trénera a na moje vtipkovanie o poste záložníka v stredovom kruhu ma tvrdo uzemnil. Tie tvoje desaťmetrové šprinty ti nebudú stačiť, budeš musieť aj desať metrov zacúvať, vecne mi oznámil. Spontánne sme sa rozrehotali, ale on mi úplne zrušil sebavedomie.
Súčasný vrcholový futbal už dávno nie je hra. Je to kočovné divadlo s presvedčivými hercami. Po vstrelení gólu nasleduje päťminútová choreografia, pri súbojoch sa poriadne iskrí. Multimilionári v kopačkách sú stále jednou nohou v nemocnici, lebo sa ide často na hrane fyzických možností. Podgurážení fanúšikovia si po prehre ich mužstva občas vyventilujú frustráciu na všetkom, čo sa okolo nich vyskytne. Vrátane vlastných hráčov.
Ja už futbal v televízii vôbec nepozerám. Koho baví dívať sa na stovky krátkych prihrávok? Koho baví sledovať ako celé mužstvo poctivo „muruje“? Futbal už dávno nie je hra, ale automat na peniaze. Rozbesnené hľadiská reagujú ako pri býčích zápasoch, chcú vidieť krv, a neraz ju aj vidia. Ľudu stačí chlieb a hry, na to papaláši prišli už v antike.
Ja si radšej vybehnem na trávičku, ktorá často nie je zelená. Na našom ihrisku síce nechýbajú krtince, ale pred tréningom ich zlikvidujeme a hor sa do hry! My sa s futbalom ešte stále hráme.
