Jeho charakteristická silueta s mohutným zubom pod vrcholom, zďaleka viditeľným aj z oravskej, aj z liptovskej strany dominuje nad celým údolím dolnej Oravy. Na Choč vedú štyri turistické trasy. Z kúpeľov Lúčky, z Valaskej Dubovej, Jasenovej a tá naša dnešná, z Vyšného Kubína. Čaká nás niekoľkohodinový výstup na vrchol, ktorý sa nachádza vo výške 1611 metrov. |
Redikáme sa (ako sa u nás vraví) hore strmým svahom popod vysoké smreky. Neodpustím si to obligátne, čo vari všetci turisti vravia pri tomto výkone: „Tuším začali kúriť! Nemuseli by toľko prikladať? Čo povieš? Aj tebe tak kúria? Syn prisvedčí. Pot na rozhorúčenom tele zatiaľ vôbec nechladí. Obávam sa, že ten nepríjemný pocit mokra, sa nad pásmom lesa stane studeným obkladom. Prešlo ďalších asi dvadsať minút. Ešte stále prudko stúpame v krátkych serpentínach popod vysoké smreky. Máme za sebou len tretinu výstupu. O chvíľu by sme mali vyjsť na dlhú lúku, ktorej sklon sa o niečo zmierni, a čo je dôležité, umožní nám postup na lyžiach. Nebudeme sa toľko zabárať, budeme sa menej trápiť. |
Strmý a namáhavý výstup sa skončil. Vynucuje si krátky oddych. Niečo zjeme, dáme si horúci čaj z termosky a poputujeme ďalej, ale už na lyžiach. Pripravujeme si lyže. Stúpacie pásy lepíme na skĺznice skialpinistických lyží. Snehu je dosť, asi päťdesiat centimetrov, je premrznutý a pevne drží naše lyže na povrchu. Zo skúsenosti viem, že kvalita snehu sa bude meniť podľa nadmorskej výšky i podľa charakteru miesta. Bude iná na náveterných, iná na záveterných stráňach, iná v tieni, iná na slnku. Iná ráno, inakšia na obed, iná večer. Napokon nepredbiehajme. Uvidíme. | ||
Vždy, keď ma čaká dlhé pomalé únavné stúpanie, opakujem si v duchu dajakú rytmickú pesničku, ktorá mi tú otravnú monotónnu činnosť zľahčuje. Tu v tomto kraji pod Chočom sa zrodila ľudová pieseň Kopala studničku, ktorej melódia inšpirovala Janka Matúšku k tvorbe básne Nad tatrou sa blýska, ktorá sa stala našou národnou i štátnou hymnou. A tak si vlastne spievam do kroku hymnu. | ||
Keď sa pozeráte na Choč z oravskej strany, tak vidíte čosi ako obrovský prírodný pravouhlý trojuholník, ktorý leží na svojej prepone. My sa teraz pomaly posúvame po tej jeho dlhšej strane, ktorá nie je celkom priama, asi v polovici výstupu ju prerušuje zlom, ktorý vznikol pri neopatrnom modelovaní Stvoriteľa. Asi sa vtedy zamyslel, alebo ho niečo vyrušilo a priamka pukla. Stúpanie je nachvíľu strmšie a tým aj namáhavejšie. Unaví nás a vyžiada si oddych, a tým nám poskytne aj nám čas na zamyslenie sa. |
Choč patrí medzi najkrajšie vrchy Slovenska a poskytuje tie najkrajšie výhľady, lebo prerastá okolité vrchy o vyše dve stovky metrov. Choč má svoju tajomnú moc. |
Stúpame ďalej, vyššie, pomaly sa posúvame na lyžiach k vrcholovým vápencovým bralám, ktoré sú obkolesené kruhmi kosodreviny. Pomaly sa blížime k hlavnému vrcholu Veľkého Choča. Ale predtým ešte treba prejsť po úzkej skalnatej rímse, ktorá je zabezpečená reťazami. Sme na ceste už pár hodín a cítim to v nohách. |
Mrazivý vietor cítiť aj napriek teplu, ktoré si vyrábame sami fyzickou námahou. Nechránené časti tváre dostávajú zabrať. Ale vidina blízkosti cieľa dnešnej túry ma poháňa vpred. |
Hviezdoslav sa narodil tu dolu pod majestátnym Chočom, vo Vyšnom Kubíne. Keď sa po dvadsiatich rokoch pobytu v hornooravskom Námestove, krásnou básňou rozlúčil z Babou horou, napísal báseň o Choči, pod ktorý sa po dlhom odlúčení vracal. Obidve básne svedčia o tom, že miloval oba tieto impozantné oravské vrchy. Možno to vedel, možno netušil, ale jedna stará povesť tieto vrchy tiež spája. Nech je tak, či onak, náš bard svoju krásnu báseň venovanú Choču nazval: Na čelo, Choču, stužkou pripäl som... |
Vrch nás privítal vľúdne. Dúfam, že nás vľúdne aj prepustí. Lebo cieľ našej túry podľa literatúry by sme chceli doručiť bezpečne k vám, milí priatelia, lebo inak by sme neprispeli drobnučkou hrivnou ku geniu loci nášho krásneho majestátneho a starobylého vrchu, ktorého meno je Choč. |
Čaká nás dlhý zjazd na rýchlom snehu až po pásmo lesa, potom pešo cez les a napokon po mierne sklonenom teréne do Vyšného Kubína. Škoda, že nie je lepšia kvalita snehu, keby bola na zmrznutom podklade malá vrstva prachového snehu, to by bol pôžitok. Ale musíme byť vďační aj za to, čo máme... Ba, tejto čudnej, teplej zime, aj za to, že vôbec nejaký sneh tu je. Náš dlhý zjazd sa končí v mieste, kde sa turistický chodník vnára do vysokého smrekového lesa. Lyže pripneme na batohy a pekne peši, pomaly a opatrne zostupujeme dolu na úpätie vrchu. Po záverečnom pošmyknutí a tvrdom páde na konci prudkého klesania, nás čaká ešte pár kilometrov chôdze po mierne zvlnenom teréne do Vyšného Kubína, východiska našej dnešnej túry. „Na čelo, Choču, stužkou pripäl som Marián Grebáč |
