Spojené štáty otvorili svoje prvé diplomatické zastúpenie na Slovensku pred 75 rokmi, 1. marca 1948. Generálny konzulát USA v Bratislave vtedy pripravil a viedol mladý americký diplomat Claiborne Pell, ktorý sa neskôr stal významným politikom a predsedom výboru Senátu pre zahraničné vzťahy. Americký konzulát nemal dlhé trvanie, keďže vznikol len pár dní po komunistickom prevrate v Československu a totalitný režim pod vplyvom Moskvy bol rozhodnutý zamedziť jeho činnosť.
Zaujímavé boli dôvody, pre ktoré sa Američania rozhodli úrad na Slovenskú zriadiť. V Bratislave už mali pred tým konzuláty Sovietsky zväz, Francúzsko či Veľká Británia. Na chýbajúci úrad okrem konzulárnych a diplomatických potrieb poukazovala aj značná slovenská komunita v USA a politický vývoj v Československu so slovenskými špecifikami.
K zriadeniu úradu sa v roku 1987 vyjadril samotný Pell pre Asociáciu pre diplomatické štúdie a vzdelávanie. Na otázku, prečo otvorili bratislavský konzulát, uviedol: „Pretože máme veľa Američanov slovenského pôvodu, myslím, že je viac Američanov so slovenským než českým pôvodom, a bol to veľmi dôležitý politický monitorovací post pre východnú Európu a významné historické mesto.“ Za svoju hlavnú prácu v Bratislave v pozícii vicekonzula označil politické spravodajstvo.
Konzulát sa nachádzal v budove na Hviezdoslavovom námestí, kde teraz pôsobí veľvyslanectvo USA. Američania získali klasicistickú budovu, kde za druhej svetovej vojny sídlila pobočka nemeckej banky. Zriadiť konzulát vyslali Pella z pražskej ambasády USA koncom roku 1947. Medzi Slovákmi si našiel viacero spolupracovníkov, politické pomery mu však umožnili pôsobiť v Bratislave len necelý rok.
Pripomeňme, že komunisti vedení Klementom Gottwaldom už pred februárovým prevratom cieľavedome útočili na svojich politických konkurentov, pričom ich diskreditovali a obviňovali z rôznych sprisahaní a zločinov. Vo voľbách v roku 1946 na Slovensku dominovala Demokratická strana, na rozdiel od Čiech, kde vyhrali komunisti. Ďalšie ako-tak slobodné voľby, ktoré mali byť na jar 1948, strana ovládaná Stalinom už nepripustila. „Slováci boli veľmi nezávislí, veľmi konzervatívni, veľmi nábožní a aby sa tam komunisti niekam dostali, museli by to urobiť silou, pučom, nie všeľudovým hlasovaním,“ zhodnotil Pell.
S „Víťazným februárom" a likvidáciou akejkoľvek opozície a alternatívy sa Československo vydalo do područia ZSSR a akákoľvek aktivita amerického konzulátu bola neželaná. „Komunistická tajná polícia nestrácala čas a zúrivo sliedila za miestnymi zamestnancami konzulátu ako za ‚západnými špiónmi‘. Niekoľkých uväznila a niektorí z nich sa už z väzenia nikdy nevrátili,“ spomínal bývalý diplomat.
Ako prekladateľ a asistent pracoval na konzuláte aj Ján (John) Hvasta, americký Slovák študujúci v Bratislave. Jeho dobrodružný príbeh by stál za sfilmovanie. Vo vykonštruovanom procese ho obvinili zo špionáže a odsúdili až na desaťročné väzenie. Z leopoldovskej väznice sa mu však podarilo utiecť, pričom sa dva roky skrýval. Napokon sa dostal na veľvyslanectvo USA v Prahe, kde získal azyl, a následne až do Spojených štátov. Ďalšieho prenasledovaného zamestnanca, ktorý žiadal o pomoc, Pell dokonca prepašoval v kufri diplomatického auta cez hranicu do Viedne...
Pôsobenie konzulátu s knižnicou skončilo oficiálne v máji 1950 a budova tak ostala opustená ďalších 40 rokov. Osobná skúsenosť s metódami a cieľmi komunistického režimu ovplyvnila Pella, aj keď už bol vo vysokých politických funkciách a mal priamy dosah na americkú politiku.
K opätovnému otvoreniu generálneho konzulátu USA došlo až po Nežnej revolúcii. Stalo sa tak 27. mája 1991 pod vedením konzula Paula Hackera. Symbolicky sa na slávnosti zúčastnil aj vtedy 72-ročný senátor Pell, ktorý si zaspomínal na dávne dramatické časy. „Vždy som mal k Slovákom osobitný vzťah. Sú to dobrosrdeční ľudia, otvorení a vedia sa tešiť zo života. Dejiny však neboli k Slovákom vždy priaznivo naklonené,“ napísal Pell v predslove k Hackerovej knihe Slovensko 1990 – 1993. Svoju náklonnosť preukázal aj tým, že ako jediný americký predstaviteľ prišiel na recepciu, ktorú v hoteli Carlton zorganizovala k znovuotvoreniu konzulátu Slovenská liga v Amerike. Tá totiž podporovala samostatnosť Slovenska, čo bolo v rozpore s oficiálnou politikou USA. „A hoci sa ma veľvyslankyňa (Shirley Temple) Black snažila presvedčiť, aby som nešiel, zúčastnil som sa nakoniec recepcie a žartoval som, že som asi jediný ‚slovenský nacionalista‘ v Senáte USA,“ poznamenal.
Pell, výzorom pripomínajúci Clinta Eastwooda, bol výraznou osobou americkej politiky. Členom Kongresu bol v rokoch 1961 až 1997, pričom známym sa stal najmä presadením programu štipendií, ktorý pomohol miliónom Američanom absolvovať vysokú školu. V Senáte zastupoval ako demokrat šesť volebných období štát Rhode Island, na čele výboru pre zahraničné vzťahy bol osem rokov. Zomrel 1. januára 2009 ako 90-ročný. Vtedajší viceprezident (dnešný prezident) USA Joe Biden ktorý s ním v Senáte spolupracoval, ho označil za svojho mentora. „Bol lídrom v úsilí obmedziť množstvo jadrového arzenálu vo svete a zastaviť šírenie nukleárnych zbraní,“ vyhlásil.
Na ambasáde USA v Bratislave je miestnosť nazývaná „Pell room“ venovaná tomuto diplomatovi a politikovi. Na Slovensku, kde s rodinou prežil časť života, je jeho osobnosť a pôsobenie stále málo známe, a príbeh konzulátu by si zaslúžil podrobnejšie spracovanie.
Odkaz na foto zo znovuotvorenia konzulátu USA v Bratislave v roku 1991, Pell je prvý zľava: https://sk.usembassy.gov/we-celebrate-the-30th-anniversary-of-our-consulate-reopening/
