Odišiel spolužiak z VŠ, sused na internáte Átriáky a spoluautor študentského zborníka Obžgoň (1997). Neviem, či sa zachoval nejaký kus, ale ako zostavovateľ mám z neho Milošove texty. Tak ich tu zverejňujem ako spomienku na neho.
Vysvetlenie k vedeniu ruskej vojny proti Ukrajine môže dať aj starší sovietsky film Mesto Zero.
Ako nášho Hamšíka vnímajú vo svete dokladá chytľavý song a vtipný videoklip, ktorý o ňom natočili vo Švédsku.
V roku 1991 žartoval, že je v Senáte USA jediný ‚slovenský nacionalista‘.
Súčasť slávnej Zweigovej novely dokladá, aké významné šachové podujatie sa pred sto rokmi konalo v slovenských kúpeľoch.
Zhruba pred 30 rokmi som čítal sci-fi poviedku (autora si nepamätám) o tom, ako najlepší ľudský šachista hral šachový zápas s umelou inteligenciou.
Pri pohľade na výsledky parlamentných volieb vyvstáva otázka, či si ľudia vôbec uvedomujú reálne dôsledky svojho hlasovania (ale aj nehlasovania).
Pamätám sa, ako koncom 90. rokov pri účinkovaní slovenskej hokejovej reprezentácie zaznievalo z českej strany hodnotenie - dobrí útočníci, priemerná obrana, slabý brankár.
„Slováci majú srdce a Česi majú fištrón," hovoril skvelý slovenský herec Vlado Müller. Bolo to ešte v rámci predvolebnej kampane v roku 1992 na podporu zachovania česko-slovenskej federácie. Jeho slová mi utkveli v pamäti a často som si na ne spomenul - pri hokejových zápasoch majstrovstiev sveta a zimnej olympiády.
Predstavte si, že sa vyberiete do hôr, do odľahlej poľovníckej chaty, a ráno po prebudení zistíte, že sa cez noc medzi vašim priestorom a okolitým svetom vytvorila priehľadná, ale nepreniknuteľná stena. A za tou stenou, na druhej strane, ako môžte vidieť, zahynuli ľudia i zvieratá.
Dejiny slovenskej politiky sa v polovici októbra obohatili o novú paradoxnú skúsenosť. Vládna pravica spáchala po necelom roku a pol od volieb koaličné harakiri, ktoré z jej členov vlastne nikto nechcel. Faktom je, že pravicové strany premrhali veľkú príležitosť na najmenej štvorročné vládnutie bez Roberta Fica, čo bol ich predvolebný cieľ. Príležitosť, ktorá sa v najbližších rokoch ťažko zopakuje.
Z videí na internete, ktoré zachytávajú výkony slovenských hokejistov, mám najradšej to, na ktorom Pavol Demitra v záverečnom samostatnom nájazde prekonáva na olympiáde vo Vancouveri ruského brankára Bryzgalova. Slovensko tak senzačne vyhralo nad úradujúcimi majstrami sveta 2-1.
Arménsko zažilo koncom júla celonárodné oslavy. Krajina totiž prvýkrát vyhrala majstrovstvá sveta družstiev v šachu, čo pre Arménov znamená asi toľko, ako pre nás hokejové zlato z Göteborgu. Majstrovský titul pritom získal aj slovenský občan Sergej Movsesian. Pre Slovensko je príznačné, že naše médiá túto historickú športovú udalosť prakticky odignorovali.
Treba si priznať, že vo svetovej literatúre sa slovenskí autori (zatiaľ) nepresadili. Ani jedno dielo nášho spisovateľa nepreniklo do povedomia stámiliónov čitateľov, resp. nezískalo si väčšiu medzinárodnú slávu a uznanie. Skúsme sa teda pozrieť, ako je to s nami Slovákmi ako literárnymi postavami. Spravili sme dieru do literárneho sveta aspoň takto?
Nemám rád zjednodušené a vševedúco sa tváriace novinárske analýzy v bodoch o príčinách úspechov a neúspechov našich športovcov. Napriek tomu aj ja teraz použijem túto schému. Generácia skvelých hokejistov, ktorá vyrastala pred rokom 1989, postupne končí športovú kariéru a ja im chcem aj takto vyjadriť vďaku za to, čo dokázali a čo som s nimi na diaľku mohol prežívať.
Ostatné roky pravidelne trávim dovolenku v Prahe. Sledujem pritom, ako sa toto - kedysi aj naše - hlavné mesto stále viac "rusifikuje". Na ruštinu, resp. ukrajinčinu, alebo aspoň na ich prízvuk narážam v Prahe takmer na každom rohu, a to už nielen v historickom centre, ale aj vo vzdialenejších štvrtiach. Okrem mnohých turistov i obchodníkov - predpokladám, že to sú najmä bohatší Rusi, registrujem záplavu všakovakých robotníkov, predavačov, kuchárok, servírok či upratovačiek, a to sú zjavne predovšetkým Ukrajinci.
Narodil som sa a vyrástol v Žiline, a hoci ma štúdium a práca zaviedli inam, vždy som sa sem rád vracal - za rodinou, priateľmi i za príjemnými pocitmi z pobytu v tomto peknom meste. Páčila sa mi jeho atmosféra, panoráma s kostolnými vežami či prechádzky od dnešnej Národnej ulice k Mariánskemu námestiu s laubňami, až po modernejší "švihácky" Bulvár. S hrdosťou som počúval pochvalné reči mojich známych z iných kútov Slovenska, ktorí ako návštevníci oceňovali genius loci (ducha miesta) Žiliny. Niečo sa však zmenilo. K horšiemu.
