Či to neberú len ako spôsob prejavu svojho hnevu a nespokojnosti, či spôsob ukázať „tým hore“, čo si o nich myslia. Pritom volia do parlamentu konkrétne osoby, ktoré budú v ich mene - či chcú či nechcú - na štyri roky určovať riadenie a budúcnosť krajiny, schvaľovať zákony, voliť generálneho prokurátora, ústavných sudcov, atď. Zároveň budú svoje presvedčenie a názory prezentovať a šíriť doma a v zahraničí ako mienku tých, ktorých ich zvolili.
Nacizmus, ktorý v 30. rokoch minulého storočia imponoval mnohým ľuďom nielen v Nemecku, spôsobil veľa hrôz a utrpenia, a Európu doviedol tam, kam to napokon nikto nechcel. My odrazu máme v zákonodarnom zbore stranu, ktorá je spojená s neonacizmom, nenávisťou, extrémnymi „riešeniami“ a velebením vojnovej Slovenskej republiky. Treba stále pripomínať, že išlo o štát, ktorý z vlastného rozhodnutia poslal defacto na smrť takmer 60.000 svojich občanov (pred tým ich o všetko okradol). Stranu Mariana Kotlebu volilo po celom Slovensku 210.000 ľudí. V tomto boli tieto voľby naozaj historické a - hanebné.
Buď sa voliči stotožňujú s ideológiou tejto strany a potom je to desivé. Alebo voľbu berú len ako vyjadrenie svojej frustrácie za rôzne problémy. Takéto uvažovanie je však scestné a, ako dejiny ukazujú, má nedozierne následky. (Aj Hitler kedysi začínal ako politický outsider.) Marián Kotleba a jeho ľudia už nie sú len regionálny „exces“, sú ústavnými činiteľmi, dostali zákonodarnú právomoc, imunitu na výroky, aj mediálny priestor. Nenávisť a zloba voči niekomu a niečomu sa dá vždy podnietiť a zneužiť ešte viac a viac.
Parlamentné voľby za daného stavu majú svojho najväčšieho víťaza v Kotlebovi, pretože prekonal kľúčovú hranicu. Poslaneckými lavicami to však nekončí a on so svojou suitou bude chcieť oveľa viac. Prízraky, ktoré boli dlho skryté v hĺbke temnoty, budú opäť ožívať.