Svetový šampionát štvorčlenných tímov v kráľovskej hre sa konal 16.-26. júla vo východočínskom meste Ning-po. K favoritom v silnej konkurencii patrili najmä Rusi (obhajci prvenstva z roku 2009), Azerbajdžanci, Ukrajinci a Arméni. Rozdiely v súpiskách podľa aktuálnych ratingov medzinárodnej šachovej organizácie FIDE však boli veľmi malé a šance na medaily mali aj Maďarsko (v jeho tíme bola jediná žena súťaže J. Polgárová), Čína, USA, Izrael a India, jediný Egypt bol jasným outsiderom. Výsledky zápasov boli väčšinou veľmi tesné, Arméni sa ako jediní vyhli prehre, keď z deviatich zápasov päť vyhrali a štyri remizovali.
Konečné poradie: 1. Arménsko 14b (22,5) 2. Čína 13 (22,5) 3. Ukrajina 12 (19,5) 4. Rusko 10 (21) 5. Maďarsko 10 (19,5) 6. USA 10 (18,5) 7. Azerbajdžan 9 (19) 8. India 8 (15,5) 9. Izrael 5 (13) 10. Egypt 0 (9)
Na šachový trón tak zasadlo družstvo v zložení Levon Aronian, Sergej Movsesian, Vladimir Akopian, Gabriel Sargissian a náhradník Robert Hovhannisian. Prekvapuje trochu úspech domácej Číny, ktorá ale v šachu kráča míľovými krokmi dopredu. Sklamaním bol výsledok Rusov, ktorí v závere prehrali s Indiou.
K perličke patrí, že na týchto majstrovstvách sa prvýkrát uplatňovalo pravidlo povinnej prítomnosti hráča u šachovnice pred začiatkom zápasu. (V minulosti bola zvyčajne hodinová čakacia doba, počas ktorej ubiehal neprítomnému čas na šachových hodinách). Ruský veľmajster Nepomniašij si pred zápasom zdriemol a po zobudení trénerom to v napínavom "behu k partii" napokon stihol 47 sekúnd pred kontumáciou.
Arménov pred súťažou posilnil práve Movsesian, ktorý do tohto roka reprezentoval Slovensko. V šachu totiž reprezentácia na rozdiel od iných športov nezávisí od občianstva, ale od príslušnosti k národnému šachovému zväzu. (Movsesian pred Slovenskom hral za Českú republiku, kde žije.) K úspechu Arménov výrazne pomohol, keď uhral bez prehry 6 bodov z 9 partií, čo bol na 2. šachovnici druhý najlepší individuálny výsledok.
Vyhlasovanie víťazov, druhý zľava Movsesian (foto http://ningbo2011.fide.com/)
Arméni po titule veľmi túžili, práve ten im totiž chýbal do kompletnej zbierky. Dodajme, že Arménsko je dvojnásobným víťazom šachových olympiád a Tigran Petrosian (vo farbách ZSSR) bol v rokoch 1963-69 svetovou jednotkou.
Pri návrate domov čakalo arménsky tím napriek noci fascinujúce privítanie, ktoré v mnohom prekonávalo oslavy našich zlatých hokejistov. Na letisku vyhrávala vojenská kapela a šachistov po vystúpení z lietadla osobne vítal prezident krajiny Serž Sarkisian, ktorý im na krk vešal vence víťazov. Tisíce ľudí oslavovali v uliciach šachistov ako hrdinov. Toto sa naozaj môže stať len v krajine, kde je šach športom číslo jeden:
Povedzme si ešte pár slov o sympatickom a výnimočnom Sergejovi Movsesianovi, etnickom Arménovi, ktorý sa narodil v sovietskom Gruzínsku, má slovenský pas a žije v Česku. Tento polyglot ovládajúci desiatku rečí vrátane slovenčiny, získal občianstvo Slovenskej republiky v roku 2002. Pre slovenské farby dosiahol v roku 2008 najväčší individuálny úspech - striebro z majstrovstiev Európy. Podieľal sa aj na historickom 8. mieste slovenského družstva na šachovej olympiáde v roku 2002. Arméni ho chceli do tímu už skôr, k jeho odchodu prispeli nezhody s vedením Slovenského šachového zväzu. Ten si ako odstupné vypýtal za Movsesiana 30.000 eur, čím boli Arméni údajne dosť zaskočení, napokon však zaplatili. Reprezentáciu Arménska označil Sergej za "návrat ku krajine svojich otcov".
K dôvodom zmeny šachovej federácie Movsesian po svojom návrate z Číny uviedol pre český šachový server nss.cz: "Ten prechod dozrieval dlhšiu dobu. Bohužiaľ, na Slovensku sú podmienky pre vrcholových hráčov veľmi zlé a ani novému vedeniu Slovenského šachového zväzu sa to nepodarilo zlepšit. Naopak, v Arménsku sa pre šachy robí absolútne maximum, máme k dispozícii všetok možný komfort. Boli sme na sústredení v exkluzívnom rezorte, do Číny sme leteli o štyri dni skôr kvôli aklimatizácii. Aj na tom je vidno, že pre úspech sa robí úplné maximum."
Problém postavenia šachu a podvyživenej reprezentácie sa na Slovensku týka aj ďalších športov. O podmienkach arménskych šachistov môžu mnohí naši športovci len snívať. V každom prípade Sergejovi prajem, aby dosiahol ešte veľa ďalších úspechov, ktorými stále bude vo svete zastupovať aj Slovensko.
