Fascinujúci som si tie zábery neraz dokola pozeral. Tam, kde proti ruskému gólmanovi vo vypätej atmosfére neuspeli spoluhráči s klasickými strelami a blafákmi, vytiahol Demitra prekvapujúci ťah. Nabral rýchlosť, ale vybral sa nepochopiteľne nie na bránku, ale do rohu klziska! Až z boku, od mantinelu, sa oblúkom postupne, až takmer rovnobežne s bránkou, presúval pred zjavne konsternovaného Bryzgalova. Držiac puk na hokejke do poslednej možnej chvíle si Demitra počkal, kým sa brankár presunie k ľavej tyčke a vtedy nechytateľne vypálil k pravej žŕdke. Bolo to neuveriteľne dokonalé! Na taký kúsok a v takej chvíli sú potrebné skvelá technika, skúsenosť, zdravé sebavedomie, nápaditosť, nervy z ocele a ešte niečo navyše - dar od Boha.
Po góle do ruskej siete Demitra triumfálne zdvihol ruky a bez zbytočných póz si mlčky vychutnával zaslúžené ovácie publika a gratulácie spoluhráčov. Škoda, že mu to vtedy na tú vytúženú olympijskú medailu nevyšlo.
Dalo by sa spomínať na mnoho jeho krásnych góĺov, prihrávok a kombinácií, ktorými tešil oči a srdcia fanúšikov. S úctou a obdivom však nezabudnem najmä na moment, ktorý gólom napokon neskončil. V roku 1999 sa v závere zápasu NHL rútil s pukom na prázdnu súperovu bránku a mohol pohodlne skórovať a získať tak prémiu 500.000 dolárov. Namiesto toho však prihral spoluhráčovi, ktorému tiež chýbal gól k prémii. Koľko hráčov by to v takej chvíli urobilo? A koľko ľudí si dodnes myslí, akú "hlúposť" to vtedy Demitra urobil?
Bol to nielen geniálny hráč, skromná hviezda svetového hokeja, ale aj skutočný líder a vzor aj po ľudskej stránke, akých býva veľmi málo. Paľo, ďakujeme Ti za všetko! Budeš nám tu veľmi chýbať.
