Išlo o symbolický súboj o to, kto je lepší, a človek v ňom hanebne nestačil. Realita odvtedy túto vedeckú fantastiku prekonala.
Pred 20 rokmi šachový majster sveta Garry Kasparov (nečakane) prehral v zápase s počítačom o veľkosti menšej skrine. Následne vyvíjané šachové programy ovládli svet kráľovskej hry natoľko, že veľmajstrov už porazí bežný program v telefónnom mobile. A najnovšie - algoritmus s názvom AlphaZero sa za štyri hodiny len na základe znalosti pravidiel naučil hrať šach natoľko, že doslova vyprášil najlepší šachový program na svete (Stockfish) v zápase na 100 partií v pomere 28:0 pri 72 remízach. Neuveriteľné.
Ľudskí šachisti po stáročia po malých krôčkoch, po bezpočte partií, skúšok a omylov odhaľovali zákonitosti šachovej hry, vymýšľali a zavrhovali rôzne varianty otvorení, stratégie strednej hry, princípy koncoviek. Tieto informácie publikovali v miliónoch partií, článkov, knižiek, časopisov a databáz. A zrazu „niečo“ po „pol šichte“ sa samé naučí hrať šach tak, že človek nad jeho hrou, postupmi a zámermi môže len žasnúť. Videl som pár partií AlphaZero a mnohé stratégie a ťahy sa dajú označiť za geniálne. Pre šach je to určite revolúcia. Bojím sa domyslieť, v čom všetkom to znamená prevrat...
Vráťme sa ešte k sci-fi príbehu z úvodu. Človek tú partiu s umelou inteligenciou napokon vyhral. A ako k tomu došlo? V prehratej pozícii nebadane pred zrakmi divákov zadal, že na ťahu je súper. Umelá inteligencia tak potiahla ťah za neho. Ľudský šachista chvíľu nechal súpera nech hrá sám so sebou a napokon zaňho urobil chybný ťah. Výhodu potom uplatnil k výhre.
Vyplýva z toho (optimisticky?), že aj keď už nie sme ako ľudia schopní konkurovať schopnostiam vlastných výtvorov, ešte nám ostáva možnosť podvodu, v ktorom sme naozaj (zatiaľ) neporaziteľní. :)
