Detox priemysel je tromfom ignorancie a marketingu nad vedeckými poznatkami a kritickým myslením. Detoxifikácia síce reálne existuje a úspešne sa využíva napríklad pri otravách a liečbe závislostí, avšak detox marketing sa snaží ošklbať aj ľudí, čo žiadnou otravou netrpia.
Pred pár rokmi si skupina vedcov združených v neziskovej organizácii Sense About Science posvietila na 15 detox produktov. Na dôkazy ich účinnosti sa pýtali priamo ich výrobcov. Tí samozrejme nemali žiadne presvedčivé dôkazy, v podstate sa odvolávali hlavne na obsah látok, ktoré má aj normálna vyvážená strava. Za detox bola vydávaná aj obyčajná očista pleti od make-upu.
Detox nezmysel však nie je len o platených procedúrach a produktoch. Mýtus živia aj rôzne „dobré rady ", ktorými zarastá internet vďaka nadšeniu laikov a „odborným" konzultáciám tzv. prírodných liečiteľov. Tieto rady svojou nezištnou dobročinnosťou vypínajú nepripraveným ich šedú mozgovú hmotu.
Medzi najpopulárnejšie patrí tzv. „očista pečene". Spokojní užívatelia vďaka nim víťazoslávne nosia lekárom poháre plné zelenkastých kameňov, ktoré po tejto procedúre vylovili zo svojej záchodovej misy.
Procedúra zjednodušene spočíva v požití ovocnej šťavy a väčšieho množstva olivového oleja. Následne „pacient" v stolici objaví spomínané kamene ako údajný výsledok prepláchnutia žlčovodov. Skutočne to funguje. Má to iba jeden problém. Podľa chemickej analýzy sú tieto kamene zložené zo zmydlovatenej kyseliny olejovej , čo je hlavná zložka olivového oleja. Nepochádzajú zo žlčníka, ale sú výsledkom ingrediencií samotnej „očistnej kúry".
Samozrejme brigáda toaletných mučeníkov Al-Kaďjá sa predsa nedá odradiť výmyslami „hnusnej farmaceutickej loby" a detoxikuje pravidelne ďalej.
Detox produkty, rady a procedúry majú napriek svojej deklarovanej výnimočnosti a jedinečnosti predsa len niečo spoločné. Ich výsledok je beztak iba obyčajné . . .