Úvodom niečo o tejto legendárnej knihe
Kniha Kladivo na čarodejnice, bola vydaná v roku 1486, autorom boli dominikáni Heinrich Kramer a Jakob Sprenger. Kniha pojednáva o nadprirodzených silách a čarodejniciach.
Odvoláva sa na veľa starších diel z tejto oblasti, rovnako ako na bibliu, anekdotické príbehy a diela antických autorov. Jej obsah je „originálny" najmä pornografickým ladením rozoberajúcim rôzne stránky sexuálneho života ľudí a čarodejníc, neskutočnou nenávisťou voči ženám a používaním svojskej „logiky".
Argumenty „dokazujúce" ženské sklony k čarodejníctvu :
„Pokud jde o první otázku, proč se větší množství čarodejnic nachází v krehčím ženském pohlaví než mezi muži, to je skutečnost, proti které je zbytečné namýtat, protože byla ověřena mnoha skušenosti, nehledě na slovní výpovědi hodnověrných svědku."
"Přirozený důvod toho je ten, že je žena hříšnejíi než muž, je zřejmý z jejích mnohých hríšných ohavností. Mělo by být poznamenáno, že pri svtoření první ženy došlo k závadě, protože byla stvořena ze zahnutého žebra, to je z žebra z hrudi, které je zahnuté jakoby směrem od muže. A pro tuto vadu bude vždy nedokonalým tvorem, vždy bude podváděť."
"(Kazatel kap.25) Není žádné hlavy nad hlavu hada a není zloby nad zlobou ženy."
Cituje cirkevné právo:
"Kanonické právo praví, že človek sám ze sebe dělá kacíře, i když se jenom tím nejmenších ze svých názorú zatoulá od učení a z cesty katolické cirkvy."
Aj keď detailne nerozoberá v tej dobe bežne používané mučenie, odporúča mnohé stratégie jeho použitia:
"Pokud poté co byla odpovídajícim spůsobem mučena, odmíta přiznat pravdu, měl by před ní (soudce) nechat přivést další nástroje a říct, že je použije, pokud se nepřizná. Jestliže ji strach donutí k přiznání, musí mučení pokračovat druhý nebo třetí den, ale ne opakovaně v témže čase, pokud zde nejsou nejaké čerstvé následky jeho možného úspechu."
Vyjadruje sa k mnohým otázkam sexuálneho života:
"Zda mohou čarodejnice oslabit plodivé síly nebo překazit pohlavní akt."
"Jestliže nelze úd žádnym spůsobem podnítit a nikdy nemůže vykonat soulož, je to známka chladnosti, avšak když je drážděn a ztopoří se, ale přesto nemůže vykonat soulož, je to známka čarodejníctví."
To by mohlo nasvedčovať tomu, že Kramer (ktorý napísal ak nie väčšinu tak celý tento nezmysel) mal problém nielen „hore", ale aj „dole".
A text, ktorý pokračuje ďalej, nám prezrádza ďalšie súvislosti odhaľujúce prenos Kramerových neschopností na ženy:
"Je třeba poznamenat, že neschopnost údu řádne vykonat tento akt nevzniká pouze očarováním, ale že žena občas není schopna počít anebo potratí."
Alibizmus
Všetko to pravdepodobne začalo u tejto autorky, ktorá napísala túto esej na tejto stránke.
Kniha v nej bola vykreslená ako individuálna iniciatíva jedného odpadlíka, ktorá získala všetok svoj kredit podvodom. Autorka v nej neuvádza zdroje odkiaľ čerpala. Žial, na základe jej eseje bol napísaný článok v anglickej wikipedii (svojho času je už mierne upravený), ktorý bol prevzatý do českej wikipédie a preložený do slovenskej.
Ako už určite tušíte, problém je v tom, že tento článok má spoločné dve veci: cirkev a históriu. Skúsme si vymenovať fakty, ktoré sú kľúčové na posúdenie miery viny cirkvy ako inštitúcie v prípade tejto knihy.
:) | :( |
Knihu najvyššie cirkevné autority nikdy oficiálne neuznaly | Spoluautor Jakob Sprenger bol dekanom teologickej fakulty kolínskej univerzity |
Pápežova bula Summis desiderantes affectibus knihu nespomína a teda priamo nepodporuje | Pápež Innocent VIII vo svojej bule Summis desiderantes affectibus poveruje autorov inkvizičnou činnosťou na území horného Nemecka a garantuje v nej ich schopnosti |
Hlavný autor Henrich Kramer sa stretával aj s nepochopením kléru, vďaka svojmu záujmu o sexuálne praktiky čarodejníc | Po napísaní knihy pokračoval Henrich Kramer vo svojej inkvizičnej činnosti pod pápežom Alexandrom VI na území Čiech a Moravy a to až do svojej smrti |
Dobrozdanie knihy je podľa niektorých historikov čiastočne sflašované | Kniha získala dobrozdanie od teológov kolínskej univerzity |
Pápež Pius V. (1566-1572), ktorý čarodejnícke procesy v pápežskom štáte zakázal, nariadil dať knihu na index zakázaných kníh. | Tvrdenie, že dobrozdanie je čiastočne sfalšované prvýkrát vyslovil jeden historik v roku 1898, iný historici toto tvrdenie spochybnili |
Alibistický článok sa robí tak, že vymenujeme iba to čo sa nám hodí, sformulujeme to tak ako sa nám to hodí a navyše k tomu pridáme pár výmyslov ako napríklad, že Kramer bol odsúdení inkvizíciou v roku 1490. Tak by sa dal charakterizovať článok v českej wikipédii inšpirovaný tou anglickou. V tej slovenskej sa mi podarilo článok po dohode s redaktorom upraviť do uspokojivej podoby.
Prečo je to taký problém?
Pretože v súčasnej dobe vám google nájde viac ako stovku článkov postavených na pôvodnom článku v anglickej wikipédii. Tým pádom je možné hovoriť o nenapravitelnej informačnej škode.
Všetky sporné články vo wikipédii potrebujú kvalitnú oponentúru. Najlepšie dvoch spoluautorov s opačným názorom. Písať do wikipédie by bola napríklad dobrá úloha pre študentov - veľa by sa tak mohli naučiť a zároveň by robili niečo užitočné čo by po nich aj zostalo.
Zoznam zaujímavých „bojísk"
Spochybňovanie holokaustu (cz) (zdá sa, že tu sa už dohodli)
Záverom
Bola by veľká škoda, keby sa z obľúbeného a často citovaného zdroja stal najlacnejší bilboard na propagáciu rôznych názorov a ideológii. Chce to svoj čas aby každý článok na wiki postupne dozrel pôsobením rôznych anonymných autorov. Dovtedy si dávajte pozor, či sa nad článkom ktorý čítate nenachádza šablóna hovoriaca o spornej neutralite, faktickej nepresnosti, alebo nedostatku citácii.
Zdroj citácii z knihy: Kramer Heinrich &. Jakob Sprenger : Kladivo na čarodějnice (preklad Jitky Lenkovej)
Anglický preklad knihy, pápežovu bulu a dobrozdanie kolínskej univerzity možno nájsť na tejto stránke: http://www.malleusmaleficarum.org/
