Postup:
Jazdite po meste až do chvíle, kým nájdete dvojprúdovú cestu. Choďte po nej a nájdite priechod pre chodcov, cez ktorý sa pokúša prejsť chodec. Presuňte sa do pruhu, ktorý je bližšie k chodcovi. Zastavte pred priechodom, usmejte sa na chodca a rukou mu dajte pokyn, že môže bez obáv prejsť a že ste zastavili len kvôli nemu. Čakajte a dúfajte, že sa v druhom prúde objaví auto, ktoré si nevšimne, že vy ste zastavili na priechode a dávate prednosť chodcovi a súčasne, že si chodec neuvedomí, akú pascu ste mu nastražili.
Takýto postup má tú výhodu, že vy budete ten dobrý, ktorý na priechode zastavil. Nevýhoda je taká, že kým sa to podarí, trvá to dlho, a že na mieste chodca je náhodný človek a nie ten lump, ktorý vám ukradol zajace a skántril sliepky.
No a teraz vážne. Vo Zvolene som naďabil na uvedomelého chodca, ktorý spoza môjho auta nesmelo vykukol a bol svedkom toho, ako okolo neho v druhom prúde cez priechod prefrčala Škoda 120L. V ten istý deň v Žiari nad Hronom už chodec taký uvedomelý nebol a myslím, že tá noha, ktorou tak smelo vykročil a ktorú na poslednú chvíľu stiahol, sa mu trasie ešte aj teraz. Ale zasa lepšie, ako keby sa mu mala zatriasť len tú krátku chvíľu na ceste a potom už nikdy...
Ja vám neviem, ale po týchto posledných skúsenostiach mám chuť prestať zastavovať na priechodoch. Nepotrebujem sa cítiť ako spolupáchateľ.