Marian Letko
Hotel Družba v Jasnej
Hľadáte ubytovanie v Nízkych Tatrách a uvažujete aj nad hotelom Družba? Uvažujte. K rozhodnutiu vám možno pomôže i tento blog.
Život je nekompromisný, splní nám obavy i sny. Tak pozor na to čo chceme, lebo tu kašu si zjeme. (HzM) Ya BastaVytvorte si svoju vizitku Zoznam autorových rubrík: Fikcia, šport, Foto, cestou necestou, stava sa, hlboke uvahy, Svet podľa Maroška, politika, Súkromné, Nezaradené
Hľadáte ubytovanie v Nízkych Tatrách a uvažujete aj nad hotelom Družba? Uvažujte. K rozhodnutiu vám možno pomôže i tento blog.
Cestovanie po Nórsku sme ukončili v Osle, v meste, v ktorom sa mieša nielen minulosť s prítomnosťou, ale i kultúry a vierovyznania.
Čerešnička na torte nórskeho putovania. Najkrajší a najnabitejší deň. Maximálne zážitky, maximálna akcia. Jednoducho Nórsko.
Povedal som si, že do tej vody vleziem, aj keby mi mal pipík odpadnúť. Kúpanie sa v Atlantiku pre mňa predstavoval jeden z vrcholov dovolenky v Nórsku, a to som ešte netušil o dúhovej ceste.
Presuny budú dlhé, náročné a pomalé. Po Nórsku sa jazdí pomaly. Je na to viacero dôvodov. Zlé cesty, nízke povolené rýchlosti a vysoké pokuty. Za prekročenie rýchlosti o 10 km/hod. dostanete pokutu 2 000 NOK (160 €), o 20 km/hod. môžete prísť o doklady.
Vysvetlím vám to ako študovaný meteorológ. Vlhkosť z hôr prúdi k moru, vlhkosť od mora k horám. Tam, kde sa zrazia a zahučia dolu vo forme dažďa, tam je Bergen. Náš pán oný, bývalý prezident, starý ujo by povedal, že v Bergene prší v podstate viac než rok v kuse. V skutočnosti tam prší priemerne 213 dní v roku, čo z neho robí najdaždivejšie miesto v celej Škandinávii.
V autobuse sme sa dozvedeli, že sa máme pripútať, lebo v Nórsku je to v zákone, v Nórsku sa zákon neporušuje, ale dodržuje. Práve vtedy šofér prešiel cez semafor na červenú a o chvíľu sme vystupovali pred hotelom.
Maroško sa nedávno vyskytol na Kráľovej holi. Niežeby po tom nejako extra túžil, no tento zájazd vyhral. A keď už našinec niečo vyhrá, jednoducho chce výhru využiť, nech to stojí, čo to stojí. Tak aj Maroško. Keby bol vedel, čo ho čaká, poukaz spáli a číslo na organizátora zahodí...
Blog zo série recenzií hotelov, penziónov a iných ubytovacích zariadení... Tento raz sme to skúsili bez zľavových kupónov. Vybrali sme si hotel Sorea Trigan a napriek tomu, že skôr ako pochvala sa dnes nosí kritika, budem chváliť. Až na pár drobností, skoro dokonalé ubytovanie. Ak máte chuť, inšpirujte sa. Ak vám tento blog pomôže rozhodnúť sa, budem rád...
Keď sa v sobotu ráno ocitnete na chlebe, môže to znamenať, že vás žena poslala do obchodu, ale môže to tiež znamenať aj to, že ste na turistike a ste na Chlebe na jednom z vrcholov Malej Fatry. No a ak ste teda už na tom Chlebe, bolo by škoda nevybehnúť aj na Veľký Kriváň...
V rámci našich pobytov realizovaných cez zľavové portály sme si tentokrát zvolili Terchovú a hotel Jánošík. Zvolili sme si dobre... Prvé, čo vás prekvapí, je, že nemajú výťah. Ako druhé vás prekvapí, že ten výťah, ktorý ste si na začiatku nevšimli, je hovoriaci. No dobre, vás Blavákov možno nie, ale pre nás z "dediny" je to vzácnosť. Znie skoro ako pražské metro. "Ukončete nástup a výstup, dveře se zavírají." Že načo je komu hovoriaci výťah? Si predstavte, že sa vraciate po dobrej žúrke do hotela na tretie poschodie, ale stlačíte dvojku. Snažíte sa otvoriť svoju izbu, ale čipová karta nefunguje. Od jedu vykopnete dvere a vyhodíte ten nahý súložiaci pár z vašej postele...Tak toto sa vám v hoteli Janošík stať nemôže. Majú tam hovoriaci výťah, ktorý vám oznámi, že ste skutočne na treťom poschodí. Jedine, že by ste netrafili ani do izby...
Prežili sme spolu len pár chvíľ. Boli to však chvíle radosti a šťastia. Užíval som si to s Tebou naplno a dúfal som, že by sme si to ešte niekedy mohli zopakovať. Dnes už viem, že sa mi to nikdy nepodarí. Že my dvaja sa už nikdy viac nestretneme. Že už je koniec...
Je to trošku komplikované a zdĺhavé, ale s trochou trpezlivosti sa to dá zvládnuť... Čo na to potrebujete? Auto, ktoré budete šoférovať, najlepšie dodávku, dvojprúdovú cestu, najlepšie v meste, druhé auto so šoférom, priechod pre chodcov a chodca.
V Tatrách, tak ako na celom Slovensku, prší bežne. Domácim je to zrejme jedno, turistom to trošku komplikuje život. Ale netreba sa nechať tou pľuhou "zvyklať". Máte k dispozícii rôzne možnosti športového vyžitia alebo tak ako my, môžete spoznávať Tatry trochu inak...
Vraj sa hovorí - vyviezť sa na Lomnický štít a zomrieť. Alebo tak nejak. Tak sme sa teda v rámci akcie " Kukni sa starý, ako je tam dolu krásne" na ten Lomničák vyviezli...
Hotel Kempinski je úžasný. Má super polohu. Zvonku vyzerá ako zámoček. Vnútri samý luxus. Stoly prestreté snehobielymi obrusmi. Veľké priestranné izby. Dokonalý wellness s veľkým bazénom, vírivkou a so širokými a pohodlnými kreslami s výhľadom na Štrbské pleso...
Nezábudka a Sojka sú dve ubytovacie zariadenia, dva wellness hotely. Svoje služby často ponúkajú na zľavových portáloch a sú aj dosť kupované. Na jedno zariadenie sú na nete v diskusiách väčšinou samé sťažnosti, na druhé samá chvála. Otestovali sme ich v priebehu týždňa obe... Tu by som rád poznamenal, že do toho opapuľovaného zariadenia sme išli preto, lebo referencie sme si prečítali až po zaplatení. A ešte by som rád poznamenal, že meno Nezábudka musel vybrať nejaký úchyl, lebo celý hotel je vyzdobený parohami, lebkami a kožušinami rôznych zastrelených zvierat. Pre ten hotel by sa skôr hodilo meno U šialeného strelca...
Na toto divadlo si spomínam pravidelne nepravidelne, ale medzi sviatkami viac-menej pravidelne. Medzi sviatkami som ich objavil. Bolo to presne v roku 1995 až 2002. Vtedy niekedy v TV dávali ich podľa mňa najlepšiu hru Dobytí severního pólu Čechem Karlem Němcem. Tá hra je prešpikovaná ich svojským humorom od začiatku do konca. Obsahuje množstvo nezabudnuteľných gagov, ktoré som ja síce zabudol, a preto vám ich ani nepoviem, ale aby sme si rozumeli, nezabudol som ich úplne, viem ich, len nie od slova do slova, a to je tak trochu dôležité. Tie gagy totiž navzájom súvisia a dopĺňajú sa. Sú to také prepletené perličky a ja by som ich nerád zničil... (Ak sa vám pri slove perlička vybavil domáci kurovitý vták s typickým jarabím perím, nevadí, čítajte aj tak ďalej a nebojte sa, dej hry sa vám rozprávať nechystám...)
Kráčam upršaným mestom, v ktorom som prežil 30 rokov a ktoré je už 5 rokov len matnou spomienkou. Vždy som si myslel, že je jedným z najkrajších na Slovensku, aj keď vraj že nie. Že je špinavé...