Zádielská tiesňava-asfaltka zovretá medzi skalami vedúca vedľa potôčika
To bola tá najkrajšia časť náučného chodníka. Ďalej sa stáča do lesa, a hlavne do kopca. Pravda, nie je to žiadny výlez na 8-tisícovku, ale netrénovanému človeku dá zabrať. Vraj to pripomína nejaký wipeout či čo.... Áno, našli sa aj kamene, aj rigoly, aj stromy cez chodník, ale zasa čo by sme chceli v lese, keď poznáme stav našich ciest :-)...
V tejto časti padli aj také nemiestne návrhy ako, že radšej sa vrátiť späť alebo radšej sa nechať zožrať medveďovi ako liezť ďalej a podobné nezmysly. Nerobte to a lezte. Nerozprávajte, sústreďte sa na dýchanie a každý nasledujúci krok. Budete si mať ešte kde a kedy oddýchnúť. Napr. aj na tejto lúke...
... a to vás ešte čaká pohľad a miesto, na ktorom si poviete známe Cimrmanovské: " Na pokraji smrti hladem, na pokraji smrti vysilením, ale stálo to za to". Ak sme správne pochopili, tak by to mal byť vrchol Zádielskej tiesňavy, ktorá sa tiesni tam niekde dole medzi tými skalami...
Tak, práve ste dosiahli vrchol. Ďalej to s vami pôjde už iba z kopca. Po hrobline, po bodľačí, po úzkej kamenistej cestičke, medzi husté stromy, stále dolu, nižšie a nižšie. Kolená vás budú už bolieť, prsty sa vám budú tlačiť von z topánok, za každou zákrutou budete dúfať, že ste už na konci, ale nebudete... Čo ste si vyšlapali, teraz musíte zošlapať...
Úzka cestička medzi skalami a stromami Vás privedie späť do obce Zádiel. Kruh sa uzatvorí....
A cestou ešte počítajte s rojom útočných motýľov...
Takýchto. Ak sa nemýlim, ak som teda dobre našiel, mal by to byť - Perlovec striebristopásový. Bolo ich tam na mraky a hýrili aktivitou.
Zádielská tiesňava má všetko, čo sa spomína v Českej hymne. Voda tam hučí, sú tam lučiny, bory (prípadne iné ihličnany), šumí po skalinách. Lúky sú samý kvet...
...zemský ráj to na pohled.
Súvisiaci článok: Gemer-Domica-Slovensko-Madarsko.html
