Je to všetko o peniazoch. Keď Matovič ponúkol novinárom vytvorenie fondu, ktorý by financoval investigatívnu žurnalistiku, niektoré sa s vďakou a iné hlavne s pobúrením proti tomu vyhranili. Vraj by to mohlo byť považované za podplácanie a vraj médiá majú byť slobodné a nezávislé. Samozrejme, naozajstná nezávislosť médii je asi taká hlúposť ako Blaha na pozícii šéfa ľudskoprávneho výboru. Každé médium má svojho majiteľa, ktorý má svoje postoje k smerovaniu spoločnosti, a zamestnancov, ktorí s ním tieto postoje viac či menej zdieľajú a podľa toho píšu stĺpčeky a komentáre. Jediný, kto mal o tento fond záujem, je plátok Zem a vek, ale v súvislosti s ním rozprávať o nejakej investigatíve je ako rozprávať v súvislosti s Čínou a Ruskom a demokracii.
O pár dní (hodín) neskôr vyšiel v Denníku N článok, v ktorom analyzovali prepad tržieb v čase korony, a šéfredaktor Aktualít požiadal ľudí o podporu. Firmy utlmili svoje aktivity, nielen výrobné, ale aj marketingové. Prestali zadávať reklamy, denníky prišli o peniaze, ktoré im prakticky zabezpečovali fungovanie. Pri zatvorenej ekonomike pravdepodobne prichádzajú o peniaze priamo majitelia denníkov, pretože v ekonomike nemôžete fungovať separátne. Firmy sú navzájom prepojené, naviazané jedna na druhú.
Novinárom preto neostáva nič iné, iba tlačiť na vládu a Matoviča. Musia ho kritizovať a snažiť sa dosiahnuť svojimi komentármi a kritikou (často prestrelenou) to, aby začal uvoľňovať reštrikcie, kašlal na bezpečnosť ľudí a riešil predovšetkým ekonomiku a jej otvorenie. Je možné, že im ide o blaho celého národa, ale s najväčšou pravdepodobnosťou im ide hlavne o svoje pracovné miesta, ktoré sú touto krízou tiež mimoriadne ohrozené.
Takže kritizujú, nech to stojí, čo to stojí. Bez ohľadu na zdravie a životy. Veď peniaze dokážu prebiť čokoľvek. Aj dobré úmysly.
