Na začiatok ho ignorujeme. Zdalo sa nám to najlepšie.Pokiaľ len šušle, mrmle si pod nosom ,dá sa to vydržať. Snaží sa zoznámiť a keď nereagujeme, začína byť otravný.Chytá nás za ruky a chce, aby smemu zobrali pivo. Začíname chápať , že ignoráciou nedosiahneme niča začíname rýpať. Vykanie strieda tykanie a chceme, aby on zaplatilnám. Vysvetľujeme mu , že v slušnej spoločností platí ten, kto prídeneskôr. Poúčame ho , že keď chce chodiť do spoločnosti , musí sa naučiť slušnému správaniu. Viditeľneznervóznel a začína na nás hulákať. Hulákame aj my na neho a vyháňameho od stola.
Pýtame sa krčmára, kto to vlastne je a ako dlho tubýva. Krčí plecami. Nevie.
Rozhovoril sa sám. Sedem rokov v Leopoldove. Nie, nechápe.Znova mu dávame tú istú otázku.Koľko rokov bývaš tu?Zopakoval to isté. Sedem rokov v Leopoldove.Začína nám to dochádzať. Sedel v Leopoldove. Tam sú tíťažší. Prisvedčil.
Začo? 222
Čo? 222
Čo je 222? Rukou robí pohyb, ako keď niekomu vráža nôž dosrdca. Ťažké ublíženie na zdraví s následkom smrti.
Náhoda? Usmial sa a pokrútil hlavou.
Už naňho nekričíme , už nerýpeme, aj keď vyzerá neškodne.Dopíjame pivo a potichu sa tmou poberáme do svojich domovov.
