Nie že by kozy boli nejaká rarita, ale toto je moderná dedina. Tu sa už nechovajú ani sliepky. A zrazu kozy a hneď dve. A že kozie mlieko je hrube zdravé a že suseda ho asi začne predávať, aby zarobila. Asi.
Alebo, že už nemáme v meste na gynekológii toho primára, ktorého sme mali. Že už je tam taký iný, čierny. Nie Čierny ako menom, ale čierny ako farbou. Ale že je celkom dobrý. A že keď sa vám hrabe v šuške, ešte sa s vami aj rozpráva a cerí na vás tie biele zuby, ktoré v tej čiernej hlave vyzerajú ešte belšie než v skutočnosti sú. To sa už v krčme nedozviete. Iba v buse.
Ešte pred mesiacom by som tu hrdo vyhlasoval, že telku nepozerám. Že som jeden z vás. Nie, nie som. Zistil som, že telka je všade okolo mňa. Že hoci som si vždy myslel,že ju nepozerám, viem všetko, čo v nej dávajú. A aj keď ju nepozerám, tak ju v skutočnosti pozerám a viem, kto je Onur, Šeherezáda a ďalšie asi štyri osoby a obsadenia, potom sa už strácam. Viem, že Rytmusovi jebe, že to asi bude pravda, keď to s ním ani nehlo a že v porote Superstar by som mohol byť pokojne aj ja. Nie na základe toho, že by mi tiež to čo jemu, ale hodnotiť spev slovami, bola si sexy a dobre sa na teba pozerá by som snáď nejako zvládol. (Mimochodom, dnes som ten jeho nový skvost prvýkrát počul a poviem vám, ak tento king song nevyhrá skladbu roka, tak tomu slávikovi, čo o tom rozhoduje, musí poriadne jebať tiež.)
Ďalej som sa na Markíze dozvedel, že na Slovensku existuje dedina, kde majú všetci prácu, v škôlke veľa poslušných detí a v hudobnej škole ešte viac. Všetci majú kde bývať, stavajú sa nové domy, prerábajú sa staré a všetci sú úplne a dokonale symetricky šťastní. Škoda len, že tú dedinu náhodou poznám, lebo som v nej prežil 30 rokov a viem, že nie je všetko zlato, čo sa vyští. Nejakým nedopatrením sa zabudlo na kamery zaznamenať, že polovica dediny je rozkopaná a pripomína tankodrom a že ľudia žijúci práve v tej časti majú prach a štrk nielen na fasádach domov, ale snáď aj v polievke a aby som nebol vulgárny, tak aj v tej onej....
Isto sa teraz všetci pýtate, načo mi vlastne tieto informácie sú. Na to je úplne jasná a jednoznačná odpoveď, ku ktorej som dospel dlhodobou a precíznou analýzou. V podstate na hovno, ale.... Čo ak sa v telke alebo v buse, alebo napr. aj v Novom čase raz mihne informácia, ktorá vám zmení život a vy pri tom nebudete? Preto sledujte telku, počúvajte rozhovory cudzích ľudí a čítajte kolegom SMS-ky, nech o nič neprídete :-). Nehanbite sa za to a keď o niečom napíšete, tak nie štýlom, že ja to nepozerám, ale o tomto náhodou viem a vypočul som si v buse, hoci bežne rozhovory nepočúvam. Šak sme šeci len ludie, tak čo sa Rytmusíte.
