Alergia
Musíte mať alergiu. Ja ju teda mám, poriadnu a na všetko. Na všetky pele, zvery, roztoče a hlavne na prach. Doktorka alergologička, ktorá mi o niekoľko rokov neskôr povedala, že už ma nedokáže liečiť a neoplatí sa do mňa investovať, mi odporučila nechodiť do prírody, nevyskytovať sa v blízkosti zvierat, často meniť posteľnú bielizeň a nevysávať. Čiže mi v zásade zakázala všetko...
A ešte musíte mať super obetavú maminu, ktorá si vezme doktorkine slová k srdcu a nepustí vás k vysávaču, priam vám ho bude odtŕhať od ruky. Takú ja mám. Lenže okrem tej obetavosti má aj ďalšie vlastnosti, ako sú múdrosť a všímavosť. A tak si časom všimla, že odstavenie od vysávača mi žiadnu úľavu od alergie neprinieslo a tak sa veľmi múdro rozhodla, že keď môžem za alergénom do lesa, môžem aj k vysávaču...
Koberčania
Prípadne musíte mať dostatočne citlivú, vnímavú a empatickú manželku. Jej potom musíte skúsiť vysvetliť, že v koberci žijú bytosti veľmi podobné nám ľuďom. Čiže bytosti, ktoré sa tlčú, zabíjajú, bojujú medzi sebou a dokonca intrigujú a chovajú domáce zvieratá. Žijú v koberci v krajine Stredu, v krajine Kobercokraja, ťažia soľ, cukor a v baniach stoličkonohy aj drevo a tuším aj lak. To som si ja nevymyslel, to je vedecky dokázané a popísané v odbornej publikácii, ktorú napísal Terry Pratchett...
Najväčším nepriateľom človeka je človek, najväčším nepriateľom Koberčancov je veľká smršť. Moja manželka je síce citlivá , vnímavá a empatická, nie však dostatočne. Nijako sa mi jej totiž nepodarilo vysvetliť, že nemôžem vysávať, lebo pri vysávaní môžem Koberčancom ublížiť. Skôr naopak, zjavne sa rozhodla, že nestrpí v dome žiadnych malých smradov a tak, keď sa vyčasí, bude sa tepovať, takže zrejme nebude len smršť, ale aj potopa...
Ak nepochodíte
V prípade, že nezaberie ani choroba ani apel na ľudskosť, dobrotu a lásku k blížnemu Koberčancovi a vysávaniu sa prakticky vyhnúť nedokážete, nezostáva nič iné, než si túto Bohu milú, matke milú a manželke milú činnosť nejako spríjemniť.
Maroško to rieši mp3-kami. Pustí si do uška české country a veľmi, veľmi hlasno si spieva do rytmu. A veľmi často aj mimo rytmu. Nijako si tým, samozrejme, nepomôže a prácu neuľahčí, ale keď trpí on, nech trpia aj tí druhí. Maroško totiž spieva strašne falošne. On si to síce nemyslí, ale tí druhí mu to hovoria stále... Zajtra spieva znova...
