Nakúpil som všetko možné aj nemožné. Granuly v tvare autíčok, kostičky s príchuťou kuraťa, prasaťa i teľaťa. Pískacie i svietiace loptičky i chrumkavé aportovacie paličky. Dokonca som zohnal Barbie a Kena. Barbie s príchuťou husi a Ken mal príchuť hovädzieho. Minul som na to celú výplatu a dúfal, že to zaberie a Beny sa konečne začne správať ako dospelý psychicky vyrovnaný pes.
Všetko som mu to porozhadzoval a rozmiestnil po dvorčeku. Ani ho nehlo. Ukazoval som mu tie blikajúce gule a skákal po loptičkách, aby pískali. Nič. Už značne mrzutý som ho trafil bravčovým kolenom do hlavy. Iba otvoril oko...
Neskôr som sa dozvedel, že to nakoniec predsa len zabralo. Náš pes je na tom opäť psychicky dobre. Zožral všetky granuly, rozhrýzol aportovacie paličky, Barbine odhryzol hlavu, Kenovi pravú nohu, ľavú ruku a pipíka. Hoci s tým pipíkom som si nie celkom istý, nevšimol som si, či ho vôbec mal. Okrem toho svokrovi zadrhol dve sliepky a svokre zahrdúsil mačku...
Svokor je v poriadku. Sliepky ošklbal, uvaril a kŕmi nimi Benyho. Svokra je na tom psychicky o poznanie horšie. Muro, britský modrý kocúr, bol jej miláčik.
A tak behám opäť po meste a zháňam niečo na depresiu...
