O chladničke
To o tých poznámkach ma napadlo v súvislosti s Popolcovou stredou. V rodine sme sa snažili dodržiavať pôst. A keď už musel niekto jesť, tak sa dbalo na to, aby to zjedené nebolo mäso a už keď to muselo byť mäso, tak aby to bola ryba. Lebo ryba napriek tomu, že je mäso, mäso v skutočnosti nie je. Sám tomu celkom dobre nerozumiem, ale mrzí ma, že ten, čo túto stupiditu vymyslel, nemyslel na to, že klobáska je chutnejšia a ako pôstne jedlo by mi vyhovovala viac...
Vždy deň pred pôstnym dňom sme dostali od hlavy rodiny inštrukcie. Len aby sa nezabudlo. No a v pôstny deň Hlava rodiny vstala a dala si uvariť párky... V., hoci bol malý, bol uvedomelý, a tak Hlavu upozornil, že by tie párky asi teda nemala, načo sa Hlava tak trochu rozčertila, že ako Hlava si predsa zaslúži. Vtedy zasiahol Krk rodiny a Hlavu upozornil, že V. mu chcel len dobre, že je ten pôst a keď ten párok zje, pôjde do pekla. To bolo dávno, v čase, keď ešte párky obsahovali mäso, a teda to peklo vážne hrozilo...
Tak sa Hlava ospravedlnila a prikázala V., aby napísal na chladničku upozornenie. A hoci bol V. uvedomelý, bol predsa len ešte malý, a tak sa na našej chladničke objavil nápis "nejest meso" . Hlava a Krk len pokrčili plecami a ja som si pomyslel, že nie je dôležité, ako to je napísané, ale čo je napísané. Odvtedy sa tento nápis objavuje stále.
O Škode 105L
Škoda 105L bolo také SUV minulého storočia. Na Inovec vyšla, ani sa nezadýchala. Žiadna lúka či pole jej nerobili problémy. Bez problémov odviezla vrecia zemiakov aj kukurice. Malé prasiatka brala ako oživenie, sudy s kvasom ako bežnú vec. Do jej batožinového priestoru sa vošli dve menšie osoby a vďaka premyslenému vetraciemu systému sa v tom kufri neudusili.
Neviem ako to je pri novo vyrábaných automobiloch Škoda 105L, ale tá naša stará, napriek jej nesporným kvalitám, mala jednu zásadnú nevýhodu. Pri štartovaní sa jej automaticky nezapínali svetlá, čo sa ako nevýhoda ukázalo až v čase, keď bola uzákonená povinnosť svietiť. Vtedy Hlava rodiny rozhodla, že treba na volant napísať odkaz. A tak sa na volante objavil nápis vytvorený z tých malých modrých šmolkopísmenok a znel: "zapnúť svetlá". Všetko fungovalo ako švajčiarske hodinky. Jedného pekného dňa však naša 105L-ka nenaštartovala. (Tu by som chcel poznamenať, že v skutočnosti ten deň nebol pekný, to len zasa niekto vymyslel taký zvrat, ktorý sa neviem prečo používa aj vtedy, keď ten deň je úplne na hovno nič.) To, že nenaštartovala, nebola jej chyba. Problém bol, že na volante bol iba nápis "zapnúť svetlá", bohužial, tam chýbal nápis "vypnúť svetlá", čo je úkon nemenej dôležitý na ďalšu funkčnosť automobilu. Neviem, či sa to nedomyslelo alebo sa len minuli šmolkovia...
Všetky tieto nápisy a odkazy na rôznych našich rodinných veciach mali jeden prostý dôvod. Boli tam pre istotu. Lebo ľudia, a dokonca aj naša rodina si zaslúžia istoty. Lenže vtedy, keď nám v ten pekný deň to staručké auto nenaštartovalo, tak som pochopil, že nie je dôležité ako, ani čo je napísané, ale to čo sa v skutočnosti urobí. A hlavne to, že je žiaduce, keď sa pri tom aj rozmýšľa. Na tých krpatých modrých Šmolkov sa totiž vždy vyhovárať nedá...
