Nie, že by bol problém na milovanie nájsť partnera, to nie. Problém je dážď. Dážď je minulosť, neexistuje. Taký ten jemný a hravý. Tichý, teplý, upokojujúci, osviežujúci. Ten, ktorý skončí súčasne s vami. Zostal už iba ten divoký, nespútaný lejak. Prichádza rýchlo nečakane a nikdy neprichádza sám. Prichádza v sprievode hromov, bleskov a krúpov. A trvá dlho....
No a teraz si v takom daždi predstavte milovanie. Milovanie v lejaku. Ešte ani poriadne nezačnete a preleje sa cez vás záplavová vlna, alebo rovno nejaké bahno. Krúpy vám (minimálne tomu na vrchu) rozmlátia hlavu a podľa polohy možno aj dokaličia chrbát. Do prdele švacne blesk a vy si môžete nahovárať, že super vášnivý a horúci sex. Ak to, pravdaže, prežijete...
Pomsta oceána je útla 960 stranová a asi kilová knižôčka... Malo to snáď byť sci-fi, zvrhlo sa to do reality. Vydaná bola v roku 2004, na Slovensku 2006 a je celá celučičká o hľadaní. O hľadaní samého seba, o hľadaní vnútorných aj vonkajších nepriateľov. A je o uvedomení. Je o tom, že takto sa už jednoducho nedá. Že človek, ak chce prežiť, musí zmeniť svoje správanie, svoje myslenie a vzťah k prírode.
V tej knihe si niečo začalo uvedomovať, že človek pomaly, ale isto ničí jeho prirodzené prostredie (v tomto prípade more) a začalo sa brániť, využívajúc na to všetky možné aj nemožné, až dovtedy mierumilovné morské potvorky, počnúc červami, krabmi, mlžmi, plžmi a ja neviem čím ešte cez makrely, sardinky až po kosatky a vráskavce. To je sci-fi aj keď...Medúzy za tri dni zaútočili na 700 ľudí. :-)
V tej knihe sa píše o tom, že pri ťažbe ropy z morského dna, hlavne pri Južnej Amerike, pretože sa tam vo veľkom obchádzajú zákony a nedbá sa o bezpečnosť, môže veľmi ľahko dôjsť ku katastrofe. Stalo sa.
Píše sa aj o tom, že keď už náhodou k niečomu nepríjemnému príde, nebudeme tomu vedieť čeliť. "Ako chcete dostať pod kontrolu nehodu v takých hĺbkach, keď ropa strieka pod vysokým tlakom? Veď ani nepoznáte terén, v hlbokom mori ste slepí. Pomocou satelitov a sonarov vytvárate mapy dna, hľadáte náleziská ropy a plynu, mapa síce povie – tu je ropa, vŕtaj, tu hydráty, dávaj pozor...ale čo je tam dolu, čo tam je naozaj, to napriek tomu neviete." Stalo sa.
Nepotrebujem ani knihu, aby som videl, že sa niečo s klímou deje. Darmo mi bude niekto tvrdiť, že toto tu už v minulosti bolo, že tieto cykly sa opakujú, že sa nič nedeje a že je to prirodzený proces. Áno, môže byť, ale nikdy sa na týchto zmenách nezúčastňoval ľudský element. A myslím si, že napriek tomu, že máme poznatky z minulosti, máme grafy a tabuľky, máme rozličné merania a predpovede, tak čo sa môže stať, čo sa v skutočnosti môže stať, napriek tomu nevieme. Nevieme to v krátkodobom horizonte, lebo keby sme to vedeli, mali by sme čas zabrániť napr. aj povodniam a, samozrejme, nemáme ani predstavu o tom, čo sa bude diať o pár rokov, či desaťročí.
Na konci si pomôžem ešte jedným citátom z knihy, síce trošku vytrhnutým s kontextu, ale napriek tomu stojí za úvahu. "Ak žiješ v súlade s prírodou, bude ťa ona liečiť, ak sa postavíš proti nej, zničí ťa, ale to najdôležitejšie poznanie je, že nie ty ovládaš prírodu, ale ona teba."
