Maroško bol neopatrný a nepekne sa mu to vypomstilo. V práci nikdy nepije kávu z kávovaru. Niežeby mu nechutila, ale je taká úplne malinkatá automatová a on má vo zvyku variť kávu do skoro až džbánov a pochlipkávať ju celý deň.
Tentoraz sa však dal prehovoriť. Jednak ju chcel opáčiť, jednak mal na kávu chuť a na pochlipkávanie veľkej už aj tak nemal veľa času a jednak sa ju chcel naučiť robiť. Podišiel teda ku kávovaru, kolegyňa mu ukázala postup, Maroško sa spôsobne poďakoval, vzal si svoju šálku a odišiel na miesto. Odpil raz, odpil druhýkrát a už mu zostával len posledný dúšok. Hodil zvyšok tekutiny do seba, a kým si stihol uvedomiť, že tá hrudka, ktorú ucítil na jazyku, zrejme nebude polorozpustená piškóta a nemá v káve čo robiť, ucítil na jazyku jemné bodnutie. Keď sa snažil hrudku vytiahnuť, ucítil druhé bodnutie. Tentoraz silnejšie. Osa. Zrejme presne tá, ktorú síce videl ale len ju odohnal, pretože ju nechcel zabiť.
Prúser, som v sračke, pomyslel si Maroško a úplne nezmyselne začal pobehovať po firme a hľadať cibuľu, ako keby pracoval niekde v zelovoci. Cibuľu, samozrejme, nenašiel a nenašiel ani ocot. Nahol sa preto nad umývadlo, jazyk vytiahol skoro až po pupok aj napriek tomu, že zvyčajne si ním nedokáže ani vrátiť do úst zatúlaný slíž na brade. Strčil ho pod studenú vodu a snažil sa vytlačiť si jed z postihnutého miesta. Niekde počul, že pri uštipnutí hadom by to mohlo fungovať. Pri ose si nebol taký istý, ale zdalo sa mu to oveľa lepšie, ako neurobiť nič. Jazyk si zauzlil, aby sa mu nevytlačený jed nedostal ďalej do tela, a dal sa naložiť do auta a odviezť na pohotovosť. Bolo pol tretej.
Samozrejme, pohotovosť bola ešte zatvorená. V susediacej lekárni navrhli zájsť za svojím obvodným lekárom, pričom sa tvárili, že okrem viery v Boha skutočne veria aj tomu, že o pol tretej je možné ešte nejakého obvodného lekára zastihnúť v ordinácii. Vzdal sa a dal sa zaviezť späť do práce. Sľúbil si, že ak to prežije do pol štvrtej, keď na pohotovosti začínali pracovať, vráti sa tam a dá sa bodnúť.
"Bež sa dať bodnúť," pripomenuli mu v robote, a tak šiel. Presne o pol štvrtej rozrazil dvere na pohotovosti, chytil sestričku za plece, nastrkal ju ďalej do miestnosti, rozvalil sa na tú hnusnú bielu posteľ potiahnutú gumeným poťahom a zúfalým hlasom, držiac sa za hrdlo, zvolal: "Poštípala ma osa, dusím sa, zomieram." A snažil sa nasimulovať vlastnú smrť.
"Máme zatvorené, ešte tu nie je doktorka," ešte zúfalejším hlasom zvolala sestrička a snažila sa presvedčiť ho, aby išiel buď zomrieť pred dvere, alebo aby s tým ešte chvíľu počkal. Tvrdila, že hoci majú pracovať od pol štvrtej, od pol štvrtej v skutočnosti pracovať nemôžu, lebo pani doktorka ešte len v ten čas končí, poisťovňa jej odmieta preplácať teleport na presun medzi ordináciami a Maroškovi sa zdalo, že presne ako pracovníčky v lekárni, tak i táto sestrička verila, že obvodní lekári pracujú do pol štvrtej. Napokon sa dala prehovoriť, pochopila vážnosť situácie a telefónom odkonzultovala s doktorkou ďalší postup. Spravili to dve injekcie do žily a jedna do riti zadku. "Mali ste šťastie. Tá osa bola buď slabá, alebo chorá. Pri normálnej zdravej ose by vám ten jazyčisko napuchol oveľa viac," povedala doktorka, keď sa konečne ukázala v práci.
"Budete spavý, choďte rovno domov." Maroško sa teda opäť vrátil do zamestnania, porobil, čo bolo treba a pobral sa domov. Pobehoval ako motorová myš a nie a nie zaspať. Pustil si teda televízor a zapol RTVS. Akurát dávali futbal. Žilina sa pokúšala o malý futbalový zázrak a snažila sa postúpiť cez Athletic Bilbao. Všetkým bolo jasné, že sa im to nepodarí, len Žiline nie. Konečne zaspal. Ráno nevedel, či to spôsobili tie injekcie, alebo futbal.
Ešte v polospánku si však stihol uvedomiť niekoľko vecí:
Musí byť furt v strehu. Celé leto si dával na osy a všelijakú jedovatú a protivnú háveď pozor. Prikrýval plechovice s nápojmi a zatváral fľaše a napriek tomu ho dostala.
Keď sa k niekomu alebo možno i k niečomu správa ohľaduplne, neznamená to, že sa tak budú správať i k nemu.
Niekedy je lepšie brániť sa preventívne ako neskôr trpieť. Teraz to bolo len žihadlo. Nabudúce to môže byť nôž.
Aj tak sa mu nikdy nepodarí vyhnúť sa všetkým nástrahám. Takže je to všetko vlastne úplne ale úplne jedno. Môže si pokojne pospať...
