Keď už sviňa konečne zalomí, treba z nej dostať a zachytiť krv. To zabezpečí nôž do krku a miska, do ktorej teplú tekutinu zachytíte. Zo začiatku je to problém, lebo neviete, kam bude krv striekať, preto je potrebné vyhrnúť si rukávy čo najviac a nasadiť si okuliare. Po chvíli sa prúd ustáli. Potom treba zviera položiť na nejakú podložku, zabariť horúcou vodou, opáliť horákom a oškrabať všetky štetiny dohladka. Muži, predstavte si, že je to skoro ako pri holení, len ten horák je tam navyše. Ženy, predstavte si to isté...
Potom sa zviera zavesí na hák na trojnožku a vytiahne sa nahor. Tu si môžete predstaviť Jánošíka, len prasa visí dolu hlavou, je zavesené za paprčky a visí rovno, aby sa lepšie rozoberalo. Pri Jánošíkovi to nebolo nutné, ten si mohol visieť, ako sa podarilo. I napriek jeho priamej výzve "keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte" sa k tomu nikto z prítomných nemal a jednoducho ho zvesili vcelku...
Späť k prasaťu...
Takto zavesené prasa sa rozrezalo, vybrali sa z neho vnútonosti a rozdelili sa zúčastneným osobám. Jedna osoba preplachovala črevá, druhá krájala mozočky a pečienku, tretia vyhadzovala nepotrebné veci zúčastneným psom a mačkám. Postupne sa prasa orezalo celé až na kožu. Mäso sa krájalo na slaninku alebo sa mlelo na jaterničky či klobásky. Z kože sa orezal podkožný tuk. Ten sa hádzal do kotliny a topil sa na masť a oškvarky. Masť sa musela neustále miešať, aby neprihorela. Kože sa dobre povarili a spolu s ušami a inými fajnovosťami sa pomleli do tlačenky...
Bolo to fakt len pre silnejšie povahy, ale bola to taká ako keby tradícia. Bolo to vyvrcholenie chovnej sezóny. Odmena za všetku tú starostlivosť a lásku, ktorú ste prasaťu preukazovali počas roka, aby ste z neho vychovali kvalitnú, slušnú sviňu, ktorú raz od samej lásky zjete a zostane dlho vo vás.
Môj dedo, kým ešte žil, spomínal, že by chcel zažiť takúto echtovnú zabíjačku ešte raz. Strkal nám celý dôchodok, len aby sme niečo také zorganizovali, ale keď kúpite pol prasaťa, hlavu a trocha krvi od chovateľa a doma v kuchyni porobíte, čo chcete, nie je to ono. Chýba tomu tá prvá rana do čela a hlavne prasa v chlieve.
Veď kto už len dnes chová svine? Kedysi ich chovali na každom dvore niekoľko. Dnes ich chová len niekoľko ľudí z dediny a zväčša po jednom kuse. Pravda, sú tu aj svine, ktoré chová celé Slovensko a z ktorých veľa úžitku nie je a ani nebude, ale to je už iný príbeh...
Dedo zomrel a zabíjačky sa nedočkal. Keď som sa dozvedel, že sa v našom meste organizuje na námestí vianočná zabíjačka, neváhal som ani chvíľu a išiel som sa tam pozrieť. Chcel som zasa vidieť prasa na háku... tak, ako keď som bol malý a uzimeného chlapíka v kockovanej súprave s červeným nosom od mrazu a slivovice. Chcel som urobiť pár fotiek a porozprávať o tom dedovi. Lenže keď som prišiel na námestie, uvidel som priparkované dodávky a jaternice v umelých prepravkách, klobásky na tyčiach, kašu a tlačenku v igelitových vreckách a huspeninu v umelohmotných téglikoch...
Taká pravá vianočná domáca... Dedo, tak zasa niekedy nabudúce...
Hudba z Marsu – Gogo a prasa
