Tak si napríklad predstavte, že vešiate bielizeň, zdvihnete hlavu a cez susedov plot sa na vás usmieva paroháč. Ak ste si teraz predstavili priamo suseda, tak si túto predstavu vyhoďte z hlavy. Je síce možné, že aj sused je paroháč a vy o tom dobre viete, ale skúste si namiesto neho predstaviť jeleňa. V jeleňoch sa nevyznám a neviem presne, ako sa zisťuje ich vek, ale vysoký bol ako kôň. Aj tak skákal. Keď som videl, ako preskočil susedov plot, tak Taxisovu priekopu by zhltol ako malinu a ani by si pri nej nepoškrabkal tie oné... slabiny. Jeleň na dedine zasa nie je až taký nevídaný zjav. Na jej kraji, niekde pod horou. V strede dediny je to tak trochu divné.
Odvtedy som ho videl ešte 2x, a potom už nie. Sú dve možnosti. Buď mu niekto vysvetlil, že do dediny nesmie, alebo ho niekto trafil medzi rohy a už je v guláši, čo považujem za pravdepodobnejšie, lebo však skúste vysvetliť niečo jeleňovi. Vy mu rozprávate, on len stojí a prikyvuje a nakoniec zistíte, že on je zo všetkého, čo ste mu povedali, tak či tak jeleň...
Kuna je druhý zver, ktorý sa mi tmolí okolo domu. Príde pod rúškom tmy, oserie čerstvo vydláždenú terasu a zasa spokojne odkráča. Možno by to nebol až taký problém, keby kuna poznala Pedigree Pal a robila by pevné hovienka. Kuna však Pedigree nepozná. Minule sa jej podarilo urobiť sa do šľapky, ktorá bola pred terasovými dverami. A. niečo také nečakala a tú šľapku si s dôverou obula. Skočiť do exkrementu vraj prináša šťastie. Ten deň nebol nijako smolný, ale nedá sa ani povedať, že by bol šťastný. Z toho sme usúdili, že ak chce byť človek šťastný, okrem skákania do smrdutých kôpok musí na svojom šťastí popracovať aj trochu inak...
Minule prišiel R. a povedal, že tú kunu videl. Ležala na ceste a z diaľky vyzerala tak nežne, ako keby spala. Vraj mu bolo až ľúto drbnúť jej tou lopatou po hlavičke, ale keď musíš, tak musíš. On nemusel. Už to mala za sebou. Zblízka tak nežne nevyzerala. Vyzerala mŕtvo a bola ploskejšia než zvyčajne. Podľa toho, ako vyzerá naša terasa, asi zanechala potomstvo. Ani ono Peedigree nepozná...
Čistička odpadových vôd je také zariadenie, do ktorého vteká všetok sajrajt z umývačky, práčky, sprchy aj WC. Za pomoci vzduchu a baktérií sa to všetko prečistí a vyteká z nej čistá pitná voda. No dobre teda. Nie že úplne čistá a vôbec nie pitná, ale minimálne by mala byť neškodná pre životné prostredie. Jednu takú čističku mám doma. Ako každé bezúdržbové zariadenie, aj ona potrebuje údržbu. Po odklopení dekla som v nej našiel obrovského jedovatého hada. Zavolal som A., nech sa ide naňho pozrieť. A. je človek, ktorý, keď si môže vybrať z viacero scenárov, ktorými sa bude situácia vyvíjať ďalej, vždy si vyberie ten komplikovanejší a najhorší. Tak sa opýtala, že či sa môže ten had kanalizačným potrubím dostať až záchodovej misy. Mňa by takáto otázka nenapadla. Ja by som sa možno spýtal, ako sa ten had dostane von?
V každom prípade tá otázka sa tam vznášala niekde v povetrí a bolo nutné tento problém riešiť. Lebo veď si len predstavte, idete na záchod, otvoríte poklop a v mise vám tancuje had ako v zaklínačovom klobúku. Alebo netancuje a vy si s dôverou sadnete a ten had prilezie práve v tom okamihu. Zdvihne hlavičku, dá vám na holú riť jazýčkovú. Neviem, ako vy, ja by som sa v tej chvíli asi posral...
Rozuzlenie
Toho hada som veľmi jemne a opatrne nabral do podberáka a pustil do trávy. Na internete som sa dočítal, že pravdepodobne išlo o užovku obojkovú. Spoznal som ju podľa žltých fliačikov na hlave. Takže ten had nebol až taký jedovatý a zistil som, že dosahuje dĺžku až 120 cm, takže asi nebol ani taký obrovský...
Také milé háďatko...(zdroj fota)
