To nie je o zmene názoru, nie je to ani o vás. Idú a rozprávajú presne to, čo potrebujete počuť. A to iba preto, aby oni sami mali viac. Aby sa dostali k válovu, korytu, štátnej kase. Aby bohatli na váš úkor. A je im úplne jedno, že u príčetnej časti voličov sú na smiech. Stále majú dosť svojich priaznivcov na to, aby im to stačilo na ich pohodlný život.
Fico
Písal sa rok 1984 a Fico sa hlásil do komunistickej strany. Do životopisu, ktorý je súčasťou prihlášky, napísal: „Zastávam prísne ateistické stanovisko.“
V roku 2014 sa akoby šibnutím čarovného prútika (alebo Mareka Maďariča) zmenil na takmer svätca. „Prešiel som svätým krstom, svätým prijímaním, prešiel som dokonca birmovkou. Keby som si dnes mal urobiť profil vo vzťahu ku katolíckej cirkvi, možno by som vyšiel lepšie ako ktorýkoľvek poslanec za KDH.“
Neskutočná, priam až zázračná premena z komunistu na katolíka.
Blaha
Ak niekedy naďabíte v prírode na niečo naozaj slizké a poviete si "fúj, nič slizkejšie som v živote ešte nevidel/a", spomeňte si, že existuje ešte tvor, ktorý sa volá Ľuboš Blaha. Ten sa v roku 2014 objavil na Dúhovom Pride a bavil sa tak dobre, že ho jeden konšpiračný web označil za jedného z najaktívnejších podporovateľov LGBT komunity. O niekoľko rokov už bolo všetko inak. Nevedno, či za tou zmenou stála jeho nenaplnená láska k mužovi, alebo mu iba ušiel baran.
Kollár
Keď vstupoval Boris Kollár do politiky, vedelo sa o ňom málo. Bolo o ňom známe, že je multitatko, podnikateľ a ešte aj mafián. Nič z toho v jeho voličoch nijako nezarezonovalo alebo z toho zarezonovalo úplne všetko a nikto nevie, čo z toho je horšie. Zrejme kvôli tomu, že na svojom bilborde sa prezentoval ako nepolitik, a tým chcel vyzdvihnúť fakt, že ako nepolitikovi sa mu dá bezvýhradne dôverovať. A tak mu ľud zadôveroval.
Prešlo niekoľko rokov. O Borisovi Kollárovi teraz vieme to, čo sme aj vedeli. Navyše o ňom vieme, že mu nerobí problém baliť maloleté dievčatká a mlátiť matky svojich detí. Blížia sa však voľby, a hoci pred rokmi chcel od nás, aby sme mu verili, lebo nie je politik, tak tento rok chce od nás, aby sme mu verili práve preto, lebo je politik. Dokonca normálny a dokonca hrá rovnakú hru. Mimochodom? Naozaj si myslíte, že politika by mala byť hra? Naozaj sa dá Kollárovi veriť?
Uhrík
Ak mám zadefinovať jeden z najkrajších a najzásadnejších prerodov na slovenskej politickej scéne, bol by to ten Uhríkov. Kedysi liberálny člen mládežníckej organizácie SDKÚ podporovaný a financovaný Sorošom, kandidát za SDKÚ pza vlády Ivety Radičovej sa odrazu pretransformoval na člena ĽSNS. V sobotných dialógoch s Kotlebom bol obvinený z toho, že šeky na 1488 € bol jeho nápad. Uhrík to, samozrejme, poprel, lebo vraj o nejakej fašistickej symbolike síce počul, ale vôbec ju nevnímal ani jej nerozumel. Keby jej rozumel, určite by nemohol prispieť na reklamu pre ĽSNS sumou 14 880 €. Nikdy. Neexistuje.
Ďalšia premena, i keď nijako zásadná, prebehla, keď sa Uhrík odčlenil od svojej materskej fašistickej strany a založil si druhú fašistickú stranu, ktorú prezentuje ako štandardnú stranu, ktorá ako jediná háji záujmy pravých Slovákov.
Jediná premena spočíva v tom, že títo noví fašisti už nebehajú po osadách v hnedých gardistických uniformách, ale po námestiach, na ktorých varia guláše a rozdávajú pivá. Fašista však zostane fašistom, nech by zmenil stranu aj tisíckrát. I keď teraz sa natíska zasa otázka, či je Uhrík naozaj presvedčený fašista, alebo iba prospechársky smrad, ktorý ide tam, kde mu dajú viac.
A pri pohľade na našich politikov sa Transformery zatiaľ krčia zahanbene v kúte a potichu im závidia ich schopnosti premeny.
