Kedysi sa aj v parlamente riešilo rozmiestnenie bilbordov vedľa ciest a vyriešilo sa to čisto slovensky. Návrh bol stiahnutý a bilbordy zostali. Momentálne sa na nich objavujú poväčšine vyškerení pandrláci a títo pandrláci si musia za to, aby sa na nich mohli objavovať, samozrejme, zaplatiť. Keby to boli ich peniaze, možno by to bolo aj v poriadku. Všetkým je však jasné, že tie peniaze nie sú ich.
Kedysi sa v parlamente riešilo aj to, že by sa mohlo sprehľadniť financovanie politických strán. Aby sa vedelo, koľko peňazí dostali strany z hlasov po voľbách, koľko dostali ako dary, koľko minuli na financovanie kampane a koľko minuli jednotliví kandidáti. Skončilo sa to čisto slovensky. Financovanie politických strán sa zatiaľ meniť nebude. Politické strany môžu oplieskať peňazí, koľko len chcú. Ani divá sviňa však nezistí, koľko to je a kde na to vzali.
Zrušenie bilbordov a úspora našich peňazí by sa mohli krásne spojiť. Cesty by boli konečne bezpečné a prehľadné. Vodičov by nerozptyľovali ani zadky, ani predky a nemuseli by si už po každej ceste od toľkého hnusu a faloše vyskakujúcej z politických reklám strkať prsty do úst. V neposlednom rade, ak by bilbordy neboli, ušetrené peniaze by sa mohli použiť na omnoho potrebnejšie veci...
Viem, má to jeden háčik. No nie, že háčik. Má to jeden kurevsky veľký hák. Niekto by to musel chcieť zmeniť. Politikom bilbordy vedľa ciest vyhovujú, lebo sa majú kde pretŕčať a Feši sa raz na tému financovania strán vyjadril: „Pokiaľ budeme škrtať akokoľvek, budeme riskovať, že všetky stratené peniaze si strany budú nahrádzať v podnikateľských kruhoch, a to predsa nechceme.“
Tým sa nám všetkým snažil nahovoriť, že peniaze, ktoré vlastní strana Smer, sú čisté ako horské pleso a že hlas podobný Ficovmu hovoril o úplne inej hlave, ktorá mala zohnať pár miliónov, než bola tá jeho. A tým sa nám snažil zrejme povyhrážať, že ak prestanú brať peniaze ľudom a začnú brať od podnikateľov, môžu byť podplatiteľní. Nuž, ja by som to riskol. Nech naše peniaze nechajú na pokoji a nech si ich zháňajú, ako chcú. Hoci aj so stovkou hranatých hláv. Uvidíme, či sa niečo zmení...
