No napríklad minimálne traja by mali byť istí.
Kravec 170 000 tisícový eurokamarát,
Tarcala 100 000 tisícový eurokamarát,
Hrdá 178 000 tisícová eurokamarátka...
Minulý august som bol v mojej slovenskej rodnej dedine pod horami na hodoch. Sadol som si pred krčmičku na lavičku. Za tými, s ktorými som sa kedysi vídaval denne a teraz raz za rok. Po dvoch pivách bol tento rokový handicap prekonaný. Ako keby som nikdy neodišiel...
S niektorými bývalými kolegami sa stretávam maximálne dvakrát do roka. Tak tomu bolo aj pred dvoma týždnami. A vyzeralo to, ako keby som s nimi robil aj naďalej...
Týždeň dozadu som mal v Trenčíne hodinu čas. Zavolal som I., či nemá prestávku v práci a či nejde na kávu. Mal čas a prišiel. Nevideli sme sa 9 mesiacov a vôbec to nebolo poznať. Ako by sme sa videli deň predtým...
Ich čísla mám v telefóne. Stretávame sa sporadicky a napriek tomu sa necítim až taký strašne opustený a tak sám. A to odo mňa ani jeden z nich nikdy zlatý padák nedostal.
Zrejme nebude všetko len o peniazoch. Áno, vyšla mi z toho veľmi predvídateľná a známa pointa. Ja to viem, vy to viete, Ján Figeľ to nevie. Asi mu len chýbajú tí správni kamaráti, ktorí by mu to povedali...
