Streda 8. 1.
Som doma. Mnohí moji neprajníci síce tvrdili, že im neprekáža, že si užívam v Ázii, hlavne aby som si tam užíval stále a už sa nevracal. Tú radosť im neurobím, ešte vždy je tu čo ničiť.
Najviac sa mi páčia tí krikľúni, ktorí tvrdia, že som platený z ich daní. Že som teda prakticky ich zamestnanec a tak im mám slúžiť. A oni by mali vedieť, čo robím za ich peniaze. Hovno. Nech zabudnú.
Mňa ich dane z môjho luxusu nijako nevytrhnú. Mňa platí Vietnam a Rusko. Takže jediný, komu slúžim, je sám veľký cár Putin. Môj milý denníček, už som sa ti zveril, že chcem byť taký ako on, však? Vládnuť neobmedzenou rukou, nepriateľov tráviť novičekom a posielať ich do gulagu?
Tak ďaleko zatiaľ síce ešte nie som, ale začnem tým, že predložím návrh na vládu, aby Slovensko zmenilo svoje zahraničné smerovanie. Požadujem jednoznačný príklon k Rusku.
Ten debil Pellegrini mi síce zasa odkázal, že to, čo máme, úplne stačí, ale on ma poučovať nebude.
Štvrtok 9. 1.
Idem do Bruselu. Aby moji voliči videli, že niečo robím, šupnem na fb status: Zajtra si v Bruseli kvôli Zelenskému nebudem dávať servítku pred ústa. Moje cesty do Moskvy a Bruselu nie sú o tom, či patríme na Východ alebo na Západ, ale o tom, či budeme alebo nebudeme mať čím kúriť a či budeme alebo nebudeme mať 500 miliónov z tranzitu.
Nevadí, že všetko je to odrb. Že už teraz viem, že Brusel ma má úplne v paži. Aj to, že tých 500 miliónov je úplná kravina a slúži len na to, aby som mojim zmagoreným nezorientovaným ovečkám pritiahol štránok okolo krku ešte oveľa viac, než som to robil doteraz. Dôležité je, aby boli dostatočne vydesení.
Ešte skôr, než ma pošle Brusel do riti s mojimi požiadavkami, rozkázal som Šaškovi, nech konečne dorieši tie e-recepty. Šaško to už síce má doriešené aj bez mojich rozkazov, ale nech voliči vidia, že sa starám aj o zdravotníctvo. I keď som minule tvrdil, že to nie je moja priorita. Plyn síce nevybavím, ale aspoň si pripíšem neexistujúce zásluhy pri vydávaní liekov.
A ešte musím doriešiť toho debila Šutaja. Nielenže tu ľudia strieľajú na premiérov, policajti zabíjajú väzňov, psychopati avizujú bomby na školách, ešte teraz ten prúser s katastrom. A ten hujer tvrdí, že on za kataster nezodpovedá, tak sa k tomu nevyjadruje. Na druhej strane nezodpovedá ani za e-recepty, ale k tomu sa už vyjadruje. A ešte sa pochválil, že problém je už vyriešený. Ako keby ho vyriešil on.
A to som voličom sľúbil, že postavím kompetentnú vládu z ľudí, ktorí vedia, čo robia. Z odborníkov. A takýchto pakov tam mám zatiaľ.
Ten kataster ma ani neserie kvôli ľuďom. Ale čo ak náhodou uniknú údaje o všetkých mojich nehnuteľnostiach? Celý čas sa tu snažím tváriť, že nemám kde bývať, že musím behať po podnájmoch ako kočovný cigáň, prespávať v kamošových vilách a teraz takýto prúser? Mňa je.ne.
Ja viem, že volič ma podrží. Ale čo tí novinári. Musím vymyslieť ďalší zákon, ako obmedziť ich právomoci.
Ale to až potom. Presne som vedel ako to dopadne v Bruseli. Poslali ma do psej matere. Teraz musím zvolať koaličnú radu a presvedčiť tých magorov, aby presvedčili ďalších magorov, aby sme tých Ukrajincov zničili. Nech vedia, čo je to skutočná vojna. Nie tie ruské silvestrovské raketky. Bože, oni tomu fakt veria, že tá vojna u nich je?
Piatok 10. 1.
A tak dobre sa to vyvíjalo na výbore. Moji smeráci rečnili a rečnili, chránili ma. Už to skoro vyzeralo, že opozíciu ani nepustia k otázkam, ale predsa len sa k slovu dostal aj ten mladý Šimečka. A že čo som vraj v Rusku, vo Vietname a v Bruseli vybavil? A že ešte aj ten bruselský výbor je vraj fraška?
Čo si to ten sopliak vôbec dovoľuje s tým mliekom po brade? A taký som bol dovtedy pokojný. Len ma rozdráždil. Špina jedna. A ešte by chcel aj zatknúť môjho priateľa Putina, ak by som ho pozval na Slovensko. Čo si to ten sopliak dovoľuje.
To on teraz môže za to, ak Ukrajincom zastavím aj humanitárnu pomoc. Načo im vôbec je. Aj tak z nej polovicu rozkradnú. Ja to dobre poznám, presne tak sa to robí, do psej matere. Tak som to predsa desaťročia robil aj ja sám. Čo si ty, môj milý denníček, myslíš, že kde sú tie eurofondy z Bruselu, ktoré mali ísť na diaľnice, nemocnice, školstvo alebo napríklad aj na kybernetickú bezpečnosť?
Piatok večer
Ja neverím. Neverím. Tí nevďační smradi. 15 000 tisíc ich je v Bratislave na námestí. A na ďalších námestiach sú ich tisíce. A kričia "dosť bolo Fica". Krista tam, tak ja za nich bojujem, dal som sa kvôli nim postreliť do palca, ako zlodej sa zakrádam po Moskve takmer stopom, aby som ich nedráždil našimi leteckými špeciálmi ako ten debil Eštók na futbale, trpím v Ázii teplom a vlkosťou a oni, že "dosť bolo Fica?"
No nič, ide víkend, musím si na chvíľku od všetkých oddýchnuť. Musím sa pripraviť na budúco-týždňový boj. A po tom všetko, čo som dnes videl, pôjdem napísať pozývací list priateľovi Vladimírovi. Raz sa nám to už podarilo, možno sa to podarí znova.
Pozn:
Denníček nie je skutočný, ale mohol by byť. Je iba fikciou založenou na pozorovaní a vnímaní sveta a charakterov politikov, preto ho v žiadnom prípade netreba brať vážne.
