Biele cigánske chlapčiatko

Kráčajúc po námestí , uvedomil som si , že je na ňom nejako rušno. Naši rómski spoluobčania sa ohromne bavili. Tak som sa šiel zabaviť aj ja. No, veľmi mi do smiechu nebolo. Približne 10 ročné, blond chlapča strhávalo z pliec starším ženám kabelky a pokúšalo sa ich okradnúť. Keď sa mu to nepodarilo , počastovalo ich nie veľmi vyberanými slovami. „K...ašpatná , k...a , hulákalo chlapča a ukazovalo počestným paničkám vztýčený stredný prst.Zbytočne sa ho tetušky pýtali, čo z neho vyrastie , chlapčiatko to zjavne nezaujímalo a ďalej hulákalo „ k...a , ty stará k...a a jeho vyberané slová po K sa strácali v hlasnom rehote prítomných cigáňov. Ten malý blonďáčik patril k nim. Vraj ho adoptovali alebo kúpili. Smutné je , že toto sa stalo na pravé poludnie , na námestí .Smutné je , že sa to nestalo prvýkrát.Smutné je , že každý o tom vie a nikto nič nerobí , presne v duchu „ nevidím zlo, nepočujem zlo.“Riešenie nemám. Neviem, či by mal niekto dohovoriť cigáňom , tomu malému alebo im ho rovno zobrať. Neviem, čo je pre také dieťa lepšie. Či ho nechať pri „ rodine „ alebo ho skúsiť prevychovať v nejakom ústave. Neviem. Jedno ale viem. Ak sa nič nezmení , niekedy v budúcnosti sa pre našu spoločnosť črtá ďalší problém.