Časy sa menia

Viem, že nerobím nič zlé, keď cestujem. Cestovanie obohacuje. Lenže vždy mám pocit , že existujú ľudia , ktorí by si dovolenku zaslúžili viac než ja. Myslím na mojich starých rodičov , ktorí keď boli mladí , cestovali iba za prácou a keď sa dostali k moru , tak to more bolo „ len „ socialistické. Netvrdím, že more v Bulharsku alebo vtedajšej Juhoslávii bolo škaredé , ale chýbala tam tá možnosť výberu. Teraz, keď si môžu vybrať a majú aj finančné prostriedky , zasa nemôžu kvôli zdravotnému stavu.Myslím na mojich rodičov, s ktorými som precestoval kus sveta. Oni si už vybrať mohli a aj si vyberali. A ešte stále môžu. Lenže už uprednostňujú pokojnú atmosféru kúpeľov pred dovolenkovým zhonom.Ďakujem mojim starým rodičom aj rodičom za to , že ma všemožne podporovali a že aj s ich pomocou môžem poznávať krásy tohto sveta.A veľmi ma mrzí , že oni žili v takej dobe, v akej žili. Že kedysi neboli lietadlá a že po Európe sa dalo prepravovať len na koňoch. Že do Ameriky sa dalo len loďou a všetky cesty boli tak strašne nadlho. Že si nemohli ani slobodne vyberať cieľ svojej cesty, pretože boli obmedzovaní dobou.Strašne by som im doprial aby mohli zažívať to, čo na cestách zažívam ja. Tú radosť z poznávania niečoho pre mňa ešte doteraz nepoznaného. Tú energiu, ktorá prúdi v každej krajine inak a tú atmosféru, ktorá dáva každej krajine to svoje neopakovateľné magické čaro.