Minulé leto, keď som sa vo fúriku pokúšal previezť za tatrovku štrku z miesta A do miesta B, tak aby som aspoň sčasti spojazdnil cestu okolo nášho, a teda aj ich domu prišiel krpec a vraví mi toto:
"Čo robíš, sused?"
- Vozím šutre.
"Prečo?"
- Aby to tu nezavadzalo.
"To už robíš dlho a takto Ti to ešte dlho trvať bude."
- A čo mám podľa Teba robiť?
"Musíš si viac nakladať a chodiť rýchlejšie."
Dva týždne dozadu prišiel zasa a vraví:
"Už by si si mohol pokosiť, už tu máš veľkú trávu. Ani dom Ti už nevidím. Je to škaredé."
A vy máte chuť klepnúť mu tou lopatou po hlave alebo mu prebrnknúť členky lankom od krovinorezu, ale neurobíte to, lebo...
susedove deti sa biť nesmú,
žiadne deti sa biť nesmú,
nebol dôvod, to dieťa malo pravdu...
A tak jediné, čo môžete spraviť, je začať si nakladať viac, rýchlejšie chodiť s fúrikom a konečne si pokosiť.
A ešte mu môžete závidieť, že môže hovoriť pravdu a byť úprimný bez toho, aby mu hrozila bitka, vyhadzov z roboty, vyobcovanie z rodiny alebo nedajbože rozvod. Nech si to užije. Keď dospeje, bude musieť robiť "kompromisy"...
