Predstavme si človeka, ktorý sapozná s niektorými trenčianskymi hokejistami. A tentočlovek sa dozvedel, že do Bratislavy sa nejde vyhrať, ide sa lenHovimu vyprášiť betóny a že ďalší zápasv Trenčíne nebude mať iný scenár. Možno satáto informácia nikdy nemala dostať k nepovolanýmušiam, bohužiaľ, stalo sa. Nezaručujem, že je to informáciapravdivá, ale mám pár dôvodov, prečo bybyť mohla.
1, Trenčania viedli 3: 1 a boli úplnev pohode, otočili z 1:0 a nemuseli stresovať.
2, Pred kľúčovýmzápasom sa zraní alebo ochorie prvý aj druhýbrankár?
3, Keď ide o takýto dôležitýzápas, zvyčajne Hráči zabúdajú nabolesť, premôžu sa a nastúpia.
4, Keď už naozaj nemôžu, (alebo nechcú ), ostatní hráči si to veľmidobre uvedomujú a snažia sa nováčikovi pomôcť,v tomto prípade chudákovi brankárovi, ktorýbol nebohý, zrejme hneď,ako sa dozvedel tú strašnúsprávu, že nastúpi.
Kto videl piaty zápas, určitesi všimol, že hráči na ľade brankárovi vôbecnepomohli, a ani sa veľmi nesnažili. Nepokrývali odrazenépuky ani súperových hráčov. Strety nedohrávalia útočili len preto, aby sa nepovedalo. A predsa sapovedalo......
V tejto chvíli mi nezostávanič iné, i keď nerád, pogratulovať Slovanu, už lenpreto, že vyhral.A keď ma niekto uvidítenajbližšiu sezónu v Trenčíne na hokeji, kopnite ma,prosím.
