... takže veľa možností tak či tak nemal. Raz sa síce s rodinou vybrali do Bulharska, ale ich Škoda 105L so zadnými svetlami v tvare žehličky sa potila v každom prudkom kopci a v jednom sa vzdala a vyvarila vodu. Rodinka si preto musela dať pauzu, uvarila vajcia a pokračovala smerom na Burgas. Do Bulharska išli cez Rumunsko, ktoré ešte vtedy vyzeralo ako jedna veľká cigánska osada a bolo pomerne nebezpečné. Ďalší rok preto opäť skončili v Maďarsku.
Všetky dovolenky sa niesli viac-menej v osviežujúcom a oddychovom duchu a nijako nevybočovali zo svojho normálu. Niekedy počasie vyšlo, niekedy bolo až priveľmi teplo, niekedy boli búrky, ale vždy sa to obišlo bez zásadnejších neočakávaných udalostí. Až raz...
Maroško doteraz nevie ako, začo a prečo, ale stalo sa to, že ho chceli kúpiť. Jeho rodičia to nevedia tiež, keďže na nich rozprávali po nemecky, ale sú si na sto percentne istí, že im za neho dávali peniaze. Veľa peňazí. A keď to nezabralo, chceli ešte prihodiť i psa. Nebol to obyčajný pes, to by Maroška do krvi urazilo. Bol to čistokrvný nemecký ovčiak.
Okrem toho, že Maroško nevie, prečo ho chceli kúpiť, nechápe ani to, prečo ho vlastne nepredali. Už ako dieťa bol neduživý a bolo jasné, že s ním budú len problémy. Mal chudé telíčko a neudržal hlavičku vo vzpriamenej polohe. Na každej fotke z tých čias mu hlavička spadala na jednu stranu, pričom sa tieto strany ľubovoľne prestriedávali nezávisle od jeho vôle. Vlastne Maroško ani len netuší, či vtedy nejakú vlastnú vôľu mal.
V každom prípade je rád, že ho nepredali, hoci si je vedomý toho, že problémy s ním majú rodičia stále. Je im vďačný, lebo skutočne sa mohlo stať čokoľvek. Teoreticky je možné, že ho kupci považovali za skutočne pekné dieťa, lebo krása je čisto subjektívna vec, a chceli si ho osvojiť. To by bol ten lepší prípad. Je však aj možné, že ho chceli kúpiť a použiť na detskú prostitúciu. Je to zvrhlosť, ale povedzme si na rovinu, nájdu sa na tejto zemi aj "ľudia", ktorým viac hovorí pekná malá detská ritka ako tvárička alebo nebodaj skvelé duševné vlastnosti. A napadá mu aj jedna úplne tá najhoršia možnosť. Čo ak ho chceli rozobrať na orgány? Predstavte si to... oči v Nemecku, srdce v Amerike, pečeň v Austrálii, a trebárs obličky v Rusku. Predstavte si, že pre vás tento blog píše zo Slovenska len nejaké slepé črevo...
