Blog ako efektívne narábať s peniazmi v rodinách

Písmo: A- | A+

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme: Ako efektívne narábať s peniazmi v rodinách. Inšpiráciou na túto tému mi bolo rádio Lúmen a relácia Občan. Táto relácia bola odvysielaná v utorok 18. mája 2021 o 11:05

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme: Ako efektívne narábať s peniazmi v rodinách. Inšpiráciou na túto tému mi bolo rádio Lúmen a relácia Občan. Táto relácia bola odvysielaná v utorok 18. mája 2021 o 11:05 s moderátorom Jánom Heribanom a hosťom Martinou Valachovou, ktorá je autorkou knihy s názvom Kam miznú vaše peniaze. Počas relácie riešili spolu s hostkou aj otázku Zmenili sa nám nákupné návyky počas pandémie

 Peniaze nie sú pre nás dôležité, ale slúžia na zabezpečenie dôstojného života jednotlivca, ale aj rodiny. Napriek tomu, že každý človek vie počítať, môže sa stať, že v rodinách sa rýchlo míňa. V relácii riešili nasledujúce témy:

  1. Ako mať svoje financie pod kontrolou

  2. Môžeme ušetriť aj tam, kde by sme to nečakali

  3. Nákupné návyky spotrebiteľov

  4. Čí zmenila nakúpené návyky spotrebiteľov pandémia

Hostka relácie vyštudovala finančný manažment , pracuje v oblasti marketingu a PR, predtým pracovali ako finančná riaditeľka a venovala sa rozpočnictvu a účtovníctvu.

 Otázka č. 1- Ako sa hostka dostala k finančníctvu a k téme ako narábať s peniazmi?

Motívom k tomu bola smutná udalosť v rodine hostky, keď 13- ročnej ochorela mama a hostka vtedy bola najstarším dieťaťom a tým pádom sa musela stať vlastne náhradnou matkou jej súrodencov Jej otec bol rušňovodič a vždy jej nechal peniaze a povedal, že toto pôjdeš nakúpiť a nechával ju so súrodencami samu aj niekoľko dní. Hostka v 13, 14- rokoch sa musela naučiť rátať peniaze. Hostke samozrejme pomáhali iní dospeli v jej okolí, ale pre hostku to bola skúška životná. Babka ju učila, že sa majú zakrývať takou perinou na akú majú. Hostka na záver otázky povedala, že knihu napísala z dôvodu, že všetko toto má odžité.

 Otázka č. 2- Akí sú Slováci z hľadiska narábania s peniazmi?

 Podľa hostky sú Slováci v oblasti narábania s peniazmi rôzni, hostka samozrejme nevidí do každej domácnosti. V relácii zaznel fakt, že 80 % Slovákov nemá také rezervy, aké by mali mať a Slováci sú najviac zadlžujúci sa štát v Európe. Toto naznačuje, že Slováci by sa na peniaze mali pozerať inak a by mali lepšie hospodáriť s peniazmi. Slováci sa prestali samých seba pýtať otázku čo v skutočnosti potrebujú a riadia sa tým čo ony práve chcú. Podľa hostky môžeme si kupovať veci čo chceme, ale najskôr by sme si mali kúpiť tie veci, ktoré práve v tejto chvíli potrebujeme. Podľa hostky finančná rezerva v domácnosti je skutočná dobrá vec.

 Otázka č. 3- Neschopnosť Slovákov vytvoriť si rezervu vyplýva z neschopnosti narábať s peniaze alebo je to kvôli tomu, že si Slováci nevedia vytvoriť tú rezervu? 

Hostka samozrejme nebude hádzať ľudí a všetky životné príbehy do 1 vreca, ale Slováci nepozerajú na peniaze s rozmyslom, číže utrácajú na také veci, na ktoré by nemali utrácať a potom rodine chýbajú peniaze na konci mesiaca. Hostka uviedla príklad rodiny, ktorá si zabudla zadovážiť vodu z domu, namiesto toho si túto vodu kupovala na najbližšej čerpacej stanici a tým pádom rodina urobila chybu s narábaním peňazí. Na tej čerpacej stanici deti zatúžia navyše po keksíku a žuvačke. 

Hostka uviedla príklad aj zo svojej rodiny, že nedeľný obed je na obedom aj na ďalší deň. Ľudia robia chybu, že v nedeľu si uvaria obed, ale tento obed nezjedla aj na ďalší deň namiesto toho v pondelok idú do reštaurácie a v utorok alebo stredu obed z nedele jednoducho vyhodia. V rodine sa môže tak zbytočne utratiť medzi 400-2000 eurami ročne. Moderátor namietal, že niekedy sa určite môžu vyskytnúť nečakané výdavky aj v súvislosti s tou cestou. Hostka povedala, že táto vec sa nedá batatelizovať, že určite sa nemusíme zakonzervovať a niekedy si môžeme kúpiť tú vodu na čerpacej stanici , aby sme neboli smädni. Ľudia by si mali odkladať 10 % z výplaty a s tým zvyškom hospodáriť počas mesiaca, to že si ľudia odložia peniaze bokom, budujú si určitú zábezpeku napr. keď ochoriem mám oveľa nižší príjem, prvé 3 dni dostávam len 50 % zo Sociálnej poisťovne. Počas choroby človek príde o dosť príjmu a to môže vyvolávať stres, ľudia majú tak nastavené náklady, že idú doslova na doraz, potom ľudia si zoberú úver a idú “ do iného kolečka“ alebo ľudia idú na dovolenku a zoberú si splátku, pôžičku.

 Otázka č. 4- Je podľa vás reálne aby si ľudia odložili 10 % z výplaty každý mesiac?

Podľa hostky sa stáva, že ľudia, ktorí zarábajú menej vedia lepšie hospodáriť s peniazmi ako tí, ktorí zarábajú veľa peňazí. Podľa moderátora je to zaujímavé, ako je to možné? Vysvetlenie je jednoduché, tí ľudia, ktorí zarábajú viac si postupom času dvíhajú látku viac a viac. Nemusíme žiť ako držgroši, ale musíme žiť zodpovedne hlavne vtedy, keď máme študujúce deti alebo keď sa chceme rozvíjať. Investujem do toho čo reálne chcem alebo investujem do toho čo ma posunie v práci napr. naučím sa nový jazyk alebo naučím sa nové veci v oblasti online marketingu a toho posunie, že si môže potom ľahšie zarobiť, existuje určitý portál, že keď niečo viem, tak tieto veci môžem posunúť ďalej a tým si môžem privyrobiť, hostka si privyrába na tom portáli a teší ju, keď z malého podnikateľa stane veľký podnikateľ vplyvom tých posunutých vedomosti. Keď nás určitá práca baví, venujme sa tej práci aj keď to nebude za peniaze, napr. Jožko je murár a Janka, ktorá vie robiť webové stránky, tak mu tie webové stránky urobí.

 Otázka č. 5- Odporúčate, aby si človek skúsil odložiť na 2-3 mesiace

Podľa hostky to záleží čí daný človek býva sám alebo s niekým, kde ten daný človek býva. Je odporúčanie takzvanej obálkovej metódy, že si odložím 10% z peňazí. Banky navyše ponúkajú podúčet účtu, za tento podúčet sa neplatí a môžeme skúšať, že si posunieme na ten podúčet určitú časť peňazí a takto môžeme fungovať.

 Otázka č. 6- Aké máme najčastejšie nákupné zlozvyky, v akých oblastiach?

Najväčšiu časť rozpočtu nám ukrajujú potraviny. V relácii odznela rada, že rodiny si majú urobiť približný jedálníček čo v ten daný týždeň budú variť a s tým jedálníčkom ísť do obchodu, spočiatku to môžeme rozpisovať . Nikdy nepoďme do obchodu hladní, lebo potom všetko nakúpime. Týmto jedalníčkom dosiahneme aj to, že čo budeme jesť, aby bola strava vyvážená. V rodinách sa stáva, že majú základ na 7 jedál, ale na každé jedlo im niečo chýba a nakoniec to skončí tak, že zavoláme a objednáme si pizzu, mali by sme sa stať poloprevádzkarom svojej vlastnej reštaurácii- domácnosti. Podľa hostky toto všetko stojí čas, ale väčšina veci v živote čo majú zmysel stojí čas napr. budovanie alebo sa niečo chceme naučiť. Sme zvykli, že všetko je k dispozicii nonstop. Hostka to robí tak, že keď ide na 3-4 hodiny niekde, tak si sama urobí chlieb so šunkou a syrom a pýta, že prečo by musela ísť do fastfoodu, kde by utratila za to 3- krát a ešte navyše by to nebolo kvalitné, ja si chcem z tých zarobených peňazí užiť kvalitu, je viac vhodnejšie si užiť dobrú kávičku s kamarátkou ako si niečo kúpiť v Cukulete čo nebude pre jej telo prospešné. Zo zarobených peňazí si máme dopriať čo bude pre naše telo najviac prospešné.

 0tázka č. 7- V akých ďalšich oblastiach rodina môže ušetriť hoci o tom ani nevedia?

 Prvou oblasťou sú rôzne poistky na autá .Hostka si robí tzv. domáce výberové konanie, napr. hostke končí poistka na auto, tak zavolá do poisťovňe, že odchádzam, ony sa tým pádom začnú ponáhľať a dajú jej lepšie podmienky a ak sa nepoponáhľajú a nedajú jej lepšie podmienky, tak hostka od zmluvy poistky na auto naozaj odíde a získa lepšie podmienky inde, hostka to naozaj urobila a ušetrila 150 eur na rok oproti tomu čo mala predtým. Druhou oblasťou sú rôzne paušály na telefóny , kde tiež treba ujednať lepšie podmienky pohrozením, že odídeme, hostka ušetrila na paušály 50 eur mesačne, pre syna má lepšie podmienky, lebo syn potrebuje viac internetu. Takýmto spôsobom si môžeme rezervu utvárať . Ďalšou oblasťou sú poplatky v bankách, kde niektoré banky neponúkajú žiadne poplatky ani za držanie platobnej karty. Nejde o to, že vyjdeme až prílíš z komfortu a že si nezabezpečíme ani to čo naozaj potrebujeme, napr. že by sa nám nedalo ani zavolať mame ale porovnávam porovnateľné. Pekným príkladom je, že si zaplatíme program- predplatné a zistíme po roku, že sme to ani nepozerali, že my to iba platíme a nemáme v tomto rýchlom živote čas to ani pozerať a zbytočne nám odchádza 10 eur navyše. Hru s poisťovnami o poistku v aute robí hostka raz ročne. V detstve hostka predávala ovocie a zeleninu spolu so starkou a videla ako ľudia zjednávajú cenu a od tých čias to hostka má v krvi. Riadi sa heslom, že keď sa neopýtam, tak sa nedozviem. Moderátor naznačil, že aj on mal podobnú skúsenosť, že 1 poisťovni naznačil, že odíde, lebo v druhej poisťovni sú lepšie podmienky a teraz náklady na telefóny v rodine moderátora sú úplne iné. Nie menej dôležitou oblasťou sú šaty, oblečenie. Čo sa týka oblečenia hostka preferuje služby secondhandu a tiež veľmi rada podporuje slovenských módnych návrhárov. Kupovať si veci, ktoré my dlho vydržia, majú nejakú hodnotu, veľmi odporúča tzv slopy, kde si ľudia vymieňajú použité oblečenie a tým veciam dávajú druhú šancu. Čo podľa hostky ľudia zabudli sú komunity, ktoré sú podľa hostky čarovná vec, v minulosti to bolo veľmi bežné na dedinách, že si ľudia navzájom pomáhali, kde to fungovalo tak, že sused dal susede kosačku. Nápadom hostky bolo, že sa stáva, že žena ide dietovať a namiesto, aby sa spýtala inej žene čí má odšťavovač, tento odšťavovač si kúpi v obchode. Keď sa otvorí špajza Slovákov, tak má tam 10 robotov, ale iba 1 robot používa. Moderátor dodal, že to buduje aj dobré vzťahy medzi napr. susedmi. Keď si idem kúpiť takú vec, tak sa musím spýtať, či to fakt bude používať. Alebo na tieto účely môžem využiť sociálne siete a spýtať sa priateľov, či niekto nemá pekarníčku, lebo ja idem piecť chlieb. Moderátor z vlastnej skúsenosti odporúča, aby si niekto požičal od niekoho napr. pekárničku a ak tú pekárničku naozaj bude využívať, tak až potom si tú pekárničku mám kúpiť. Hostka má skúsenosť, že počas Korony chcela zaplatiť psiu dovolenku, ale ceny boli vysoké, hostka nadávala na dvore až ju počula suseda a spýtala sa jej čo sa deje hostka povedala, že chceme kúpiť dovolenku pre psíka, ale ceny sú veľké a suseda povedala, že my pre psíka dovolenku zabezpečíme a to nikdy nenapadlo rodinu hostky.

 Otázka č. 8- Čí sa dá v oblasti dovoleniek ušetriť aj nejako ináč ?

Rodina hostky si na dovolenke varí vo vlastnej réžii a v Chorvátsku sa začleňuje do života, tak ako keby domáci a dovolenku urobia za 600-700 eur a sú priamo pri mori. Ľudia sa jej pýtajú čí sa na dovolenke chce jej variť, hostka odpovie, že majú deľbu práce, že otec varí, mama robí prípravne práce, deti nakúpia, žijú tam proste ako domáci, jediný rozdiel, že keď otvoria okno, tak vidia more.

 Otázka č. 9- Do akej miery treba komunikovať medzi manželom o financiách?

Je to veľmi dôležité, na túto tému sa hostke obracajú veľmi veľa ľudí, ženy sa cítia v tejto menej cenné, lebo zarábajú menej peňazí. Ženy zabezpečujú tzv. softvér- potraviny, muži tzv. hardvér- elektroniku. Príčinou rozvodovosti je, že ľudia sa nerozprávajú aj o téme financií, hostka hovorí, že v niektorých rodinách neexistuje ani spoločná kasa, rodina hostky si to nevie ani predstaviť, hostka hovorí manželovi o každej kúpe. Páry si nemusia písať tzv. manželské majetkové zmluvy. 

Skryť Zatvoriť reklamu