Blog č. 79- Agresia Ruska na Ukrajine z psychologického hľadiska

V nasledujúcom blogu sa budem venovať aktuálnej téme vojny na Ukrajine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Blog o vojne na Ukrajine

                V nasledujúcom blogu sa budem venovať aktuálnej téme vojny na Ukrajine. Inšpiráciou na tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná dňa 5.marca 2022 o 21.05  s moderátorkou Martou Jančkárovou a jej hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom.

                Agresia Ruska na Ukrajine, smrť civilistov a už vyše milióna utečencov, ktorí sa snažia uniknúť pred vojnou, to všetko mnohým vyrazilo dych. Strach, úzkosť, depresie patria medzi najčastejšie reakcie ľudí.  V relácii sa zapodievali otázkou ako sa vyrovnať s ťažkými udalosťami u nášho východného suseda, aby nás celkom neovládli negatívne emócie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

                Minulý štvrtok 24.februára sme zažili šok nielen Slovensko, ale väčšina sveta. Rusko začalo masívny útok na Ukrajinu. Ľudia, ktorí sa začali tešiť z ústupu pandémie, úspechov slovenskej lyžiarky Petry Vlhovej, čí z bronzu našich hokejistov ostali zaskočení z invázie Ruska na Ukrajinu.

Otázka č. 1- Ako sa dá opísať z psychologického hľadiska, čomu teraz čelíme?

                Na to sa dá použiť veľa rozličných pojmov. Dá sa povedať, že je to  strašne veľká zmes silných emócii. Medzi citové prejavy ľudí v tejto situácii patria strach, smútok, zlo, znechutenie. Z hľadiska racionálneho je niečo čo sa neočakávalo, čo nie je logické.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka č. 2- Ako je možné, že ľudia sa nedokázali poučiť z vojen?

                Je to dané určitými psychologickými charakteristikami, ktoré bránia, aby človek rozumne sa správal, aby sa ľudia vedeli rozumne dohodnúť, aby vedeli si vysporiadať spory navzájom medzi ľuďmi. V roku 1931 predchodkyňa UNESCA, vyzvala vtedy najmúdrejšieho človeka, aby odpovedal na túto otázku, čo moderátorka položila hosťovi. Einstein  reagoval na túto otázku listom. Vojne sa dá predísť , tak, že je potrebné vytvoriť nejaký orgán, ktorý bude nad ostatnými štátmi a jednotlivé štáty odovzdajú časť právomoci. Tento orgán by mal v konfliktných situáciách rozhodovať a mať autoritu. Usporiadali by sa pomery, tak, že by nebol niekto kto výrazne prehral. Einstein navrhoval, že to záleží od dobrého dialógu. Teraz je napríklad Minský dohovor a ten sa teraz neplní. Z pohľadu psychológa OSN si plní svoju úlohu veľmi zle. Ako psychológ sa hosť zamýšľa ako je to s tou dôverou.  Vystaviť dohodu medzi týmito štátmi je úžasné ťažké. Vodca štátu, ktorý mení názor každú chvíľu, tak stráca dôveru. Einstein povedal, že nad národnými inštitúciami treba demokratický dialóg. Zdôraznil tiež, že aj pri malých konfliktoch si majú ľudia sadnúť a porozprávať sa, aby sa dohodli medzi sebou.

SkryťVypnúť reklamu

Na záver článku napísal, že to nefunguje. Nefunguje dôvera  v nadnárodné spoločnosti ani ľudský dialóg medzi dvoma ľuďmi napríklad v manželstve. Potom Albert Einstein sa obrátil na Siegmunda Freunda, vtedy najslávnejšieho psychológa.

Otázka č. 3- Čo ak nejaká krajina má územné nároky, ale zdôrazňuje iné ciele, aby skryla územné nároky?

                V roku 1933 Freundove a Einsteinove listy vyšli v angličtine a nemčine  po celom svete. Freund hovorí, že máme  sily v človeku a to vedomie ( to sú naše pudy, naše emócie), inštikty. Vnútornou silou človeka je jeho ego, jeho rozum. Rozum bráni tomu, aby pudy, inštinkty neprenikli každú chvíľu. Existuje aj nadego a to sú pravidlá spoločnosti. Freund vysvetľuje vojnu takto, že pudové sily prevažujú nad rozumom.  Einstein tiež povedal, že aby sme si sadli a boli rozumní. My ľudia máme svoje túžby, tam patrí napríklad túžba po slasti, túžba po peniazoch, túžba po sláve. Vodcovia ako Hitler veľmi túžili byť uznávaní, mali obrovské ambície, ich narcizmus bol neuveriteľný. Na to použili vysvetlenie mechanizmu zla, tým, že si zdôvodnia napríklad, že nás niekto ohrozuje a my ho tiež napadneme. Keby sme sa tak hrali, tak napádame sa každú chvíľu. Neustále by sme mali pocit, že nás niekto ma napadnúť, chce od nás niečo zlé.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka č. 4- Ako je možné, že ľudia dopustia vojny?  Dá sa to vysvetliť tým, že agresori si vyberú svoje pre racionálne vysvetlenie zla, Že z ich pohľadu ide vlastne o dobrý cieľ?

                Človek, keď koná zlo, tak má potrebu si to zdôvodniť, týka sa to najmä  inteligentných ľudí. Psychopati si to nepotrebujú zdôvodňovať a to zdôvodnenie môže byť rozličné. Samozrejme naráža na mnohé veci ako sú napríklad medziľudské práva. Títo diktátori si nájdu svoju filozofiu. Miera toho, že sa nevtrhneme do rúk diktátora závisí od kvality môjho JA. JA je tvorené hlavne ľudským rozumom. Vypracovala sa 1 metóda, ktorá sa nazýva mentocída, je to odvodené od slova genocída. Je taká filozofia, ktorá ubíja myseľ, rozum. Vypracoval to jeden francúzsky psychoanalytik. Pri vymývaní mozgov človek stráca svoje vlastné uvažovanie. Racionálne, rozumové procesy sa postupne strácajú, dokonca dochádza k poškodeniu mozgu. Menticída je zabitie mysle. Diktátor vyvolá strach u ľudí, a potom im dáva nádej v nejakom racionálnom vysvetlení. Moderátorka dodala, že zdrojom strachu môže byť hrozba jadrových zbraní, čo sa ozývalo v minulých dňoch éterom. Akonáhle človek vyvolá strach, tak myseľ druhého človeka je zaplavená úzkosťou, strachom, negatívnymi emóciami. Tým pádom klesá imaginatívna stránka rozumu a hlavne klesá pozornosť, hĺbka myslenia, klesá tzv. flexibilita myslenia. Človek, ktorý je pod hrozbou strachu prestáva myslieť alternatívne.

Otázka č. 5- Má toto nejaké riešenie, aby mohol človek týmto schémam vzdorovať?

                Riešením podľa Freunda je výchova. Moje JA, reálne vnímanie sveta má byť kontrolným mechanizmom každého človeka.  Na jednej strane človek by nemal podľahnúť k svojim tužbám, silám prostredníctvom ktorých sa snaží získať svoju moc, na druhej strane človek by nemal podľahnúť tlaku superega. Človek by mal mať také superego, aby odolal  konšpiráciám,  bludom, ktoré sa hlásajú.

Otázka č. 6- Od posledného konfliktu uplynulo vyše 70 rokov. Moderátorka predpokláda, že každý rodič chce vychovať dobre svoje dieťa. Kde teda robíme najväčšiu chybu?

                Hosť poukázal, že v poslednom čase sme spochybnili základné ľudské hodnoty. Hosť poukázal tiež, že v poslednom čase sme spochybnili autority. Sme vytvorili atmosféru liberalizmu až pseudoliberalizmu, vedie k tomu, že sme zneistili ľudí. Hosť zažil v detstve, že vtedy nebolo veľa médii a verili tomu, čo mali a to bolo nádherne.  Keď človek začne spochybňovať vedenie štátu, tak tento  človek začne byť zmätený.

Otázka č. 7- Aj predtým, keď neboli tieto protichodné názory, tak boli vojny. Čím si to vysvetľujete?

                Tam to bolo jednoduchšie, tým spôsobom, že mohli vzniknúť a vznikali diktátori. Vznikali ľudia, ktorí boli silnými osobnosťami. Životopis Hitlera presne zodpovedá tomu, ako sa Hitler stál vodcom. V tom čase všetci boli chudobní a zrazu prišiel niekto, kto povedal, že my sme rasa, ktorá vládne svetu a nebudú nás ohrozovať Židia alebo niektoré iné rasy. Títo ľudia podľahli tejto falošnej nádeji Ony sú skutočne najlepší a vyvolení na svete. Hitler vytvoril tú ilúziu. Tých bludov tvoríme toľko veľa, že je prekvapujúce ako ľudia podliehajú týmto myšlienkam.

Otázka č. 8- Aké sú najčastejšie reakcie ľudí na konflikt na Ukrajine?

                V súčasnosti aspoň na Slovensku nemáme nejaké solidné výskumy ako ľudia reagujú, ale máme skúsenosti, výpovede. Sú robené medzinárodné prieskumy ako ľudia reagujú. Treba to dať do vzťahu aký je to typ človeku, v akom veku je, v akej inteligencii je. Najčastejším prejavom strachu je úzkosť. Samozrejme to závisí od rôznych osobnostných založení. Ľudia počúvajú od iných ľudí vyjadrenia typu : Som v šoku, čo sa deje, nepredpokladal som,  som paralyzovaný/paralyzovaná, nemôžem tomu uveriť, nechápem to.  Je to zmes racionálnych  a emocialných vecí.

Otázka č. 9- Aká je paralela medzi vojenským konfliktom na Ukrajine a rokom 1968- inváziou sovietskych vojsk do Československa?

                Jedna z paralely je, že v roku 1968 bolo 5 hodín ráno. Pán profesor si spomína, že robil psychológa v odevných závodoch a šéf ho upozornil,  aby sa pozrel, že idú tanky. Strašne to hučalo a začalo to hučať v celom národe samozrejme. Tie pocity boli také, že ideme niečo robiť proti tomu. Prežívanie bol šok, vtedy sa pán profesor stretol s Dubčekom napríklad. Boli plagáty proti pádu ruských vojsk. Keď sa bežné obyvateľstvo rozprávalo s ruskými vojakmi, tak sa čudovali prečo sú proti ním, prečo tam proti ním vystupujeme,   prečo tam robíme plagáty proti ním. Ony hovorili a to je tá známa veta, že my sme vás prišli oslobodiť. Ony boli v šoku, že sme to tak nevnímali. História sa opakuje a teraz bolo tiež 5 hodín ráno , keď sa pán profesor dozvedel, že je táto vojna.

Otázka č. 10- Ako vnímate tých, čo iracionálne odmietajú čo sa deje, myslia si, že je to vymyslené? Páni moderátorka má skúsenosť, že 1 páni ju presviedčala, že videá vybuchov sú vymyslené a zmanipulované

                O tom sú napísané hodne štúdie. Človek sa bráni, najmä, keď je v strachu, úzkosti. V emociálnom napätí si človek bráni základné myšlienky, ktoré má. Bráni si ich tak, že vytvorí bludy. Ľudia sa boja zrušenia svojich istôt. Tieto reakcie ľudí nie sú racionálne, sú to reakcie inštiktuálno-púdove. Podľa pána profesora sme ľudí nenaučili myslieť alternatívne. Psychológ Freund povedal, že potrvá 50 rokov, keď sa ľudia naučia diskutovať demokraticky. Pochopia, že presviedčanie v rozumu zvíťazia nad týmito silami. Logické argumenty môžeme hovoriť ľudom, ktorí logicky rozmýšľajú. Tí ostatní ľudia nemajú logiku, majú záchranné presviedčanie.

Otázka č. 11- Sú depresie, úzkosť, strach najčastejšími prejavmi tejto šialenej situácie?

                Výskumy, ktoré sa robili v Spojených štátoch amerických, tak na prvom mieste boli úzkostné prejavy. Na druhom mieste sú poruchy nálady, to afektívne poruchy, kde patrí napríklad depresia. Medzi úzkostné poruchy patria napríklad  strach, a potom sú asociálne prejavy. Tam treba odlišíť dva pojmy a to psychopatologia a patopsychológia. Patopsychológia je psychológia ľudí, ktorí sú nejako postihnutí a psychopatológia je psychológia, ktorá sa zaoberá psychickými poruchami ľudí. Pri poruche je problém normality, kde je to na hrane. To čo prežívame, čí je ešte normálne alebo už nenormálne. Existujú určité kritéria ako rozlíšim človeka, ktorý je zdravý a ktorý je chorý. Moderátorka dodala, že vidí okolo seba ľudí, ktorí sa nevedia odstrihnúť od správ, sú paralizovaní. Pán psychológ to potvrdil a povedal zároveň, že tam môžeme hovoriť o závislosti. To má následky psychické. To je kompusívno-obsusívna porucha. Tento človek neustále myslí nad svojimi zlými myšlienkami. Pri úzkostných poruchách to postupuje postupne. Najprv je obava, potom úzkosť a napokon fóbia. Človek sa tak bojí, že jeho prejavy nie sú normálne. Tieto úzkostné poruchy sa prejavujú v správaní človeka. Medzi prejavy úzkostnej poruchy patrí časté bušenie srdca, idú mi na nervy aj malíčkosti, často vybuchujem, stále ma niečo trápi, často sa cítim unavený a vyčerpaný, bolí ma hlava, mám zlé zažívanie, nikdy sa o ničom nemôžem rozhodnúť, ako by som sa niečoho stále bál, je vo mne stále nápätie. Treba povedať, že to prežíva človek aj v bežnom živote aj keby nebol Kovid, keby nebola vojna. Vojna, pandémia vytvárajú obrovský tlak na dúševne zdravie človeka.

Otázka č. 12- Čo ak sa to človek bude snažiť  tíšiť psychotropnými látkami?    

                Hosť povedal, že tieto poruchy sú znásobované, ak jedinec začne užívať psychotropné látky. Sú zverejnené čísla, ako rastie deštrukcia psychického zdravia. Na druhej strane tieto látky sú nachvíľu uvoľňujúce.

                Patria tam poruchy nálady. Afektívne nálady znamenajú, že raz  je človek pozitívny a raz je človek negatívny. Každý človek má také stavy, ale keď to prestúpi určitú hranicu, tak si to vyžaduje pomoc odborníka. Potrebuje buď psychológa alebo psychiatra.

Otázka č. 13- Môže niečo človek urobiť, aby prežil roky hrozby a krízy?

                Každá zloba, každé nešťastie vyvoláva protireakciu. Keď teraz vidíme činy ľudí, ktorí pomáhajú Ukrajincom  svedčí o tom, že ľudia môžu byť dobrí. Ľudské dobro je rovnako vyvážené ako ľudské zlo. Štát môže zabezpečiť externú  pomoc  a to pomoc psychológov a psychiatrov. Títo psychológia a psychiatri majú pomôcť ľuďom, ktorí sú na hranici normality prežívania. Človek by mal po prvé zmeniť obraz o sebe, povedať si, že môžem žiť viacej ako žijem. Po druhé človek by mal zmeniť prostredie, v ktorom žije, zmeniť obraz prostredia, v ktorom žije. Po tretie človek by mal budovať pozitívny obraz budúcnosti.

Otázka č. 14- Na čo by sa mal sústrediť človek, keď si robí poriadok v hlave?

                Pri robení poriadku v hlave človek by mal po prvé poznať sám seba. Človek by mal hodne čítať a analyzovať, prečo je a čo robí. Človek by mal rozmýšľať o alternatívnych možnostiach. Po druhé človek by nemal byť sám. Samota rovnako bolí, čí máme byt s rozlohou 50 alebo 500 metrov štvorcových, to nezáleží od majetku. Človek by mal mať priateľov, ktorým povie o svojich bolestiach a ťažkostiach. Po tretie človek by mal budovať nádej. Nádej je veľmi ozdravujúca. Keď vidí človek, že niečo môže urobiť, tak je to výhra aj nádej zároveň. Človek by mal mať aj podmienky, aby nádej uskutočnil. Človek by sa mal odstrihnúť od médií, od ľudí, ktorí majú negatívne myšlienky. Moderátorka to upravila, že človek by si mal vybrať relevantné média. Pán profesor dodal, že v psychológii je známy pojem emočná heuristika. Pri emočnej heuristike si človek vyberá, čo bude a čo nebude pozerať. Mnohí ľudia povedali, že počas vojny sa cítia bezmocní. Bezmocnosť sa dá prekonať činom. Človek by nemal plakať doma za pecou, ale by mal byť činný. Človek by mal sledovať osobnosti, ktoré budú produktívne.     

 

Marián Lukáč

Marián Lukáč

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  51x

Som na vozíku po vysokej škole 1. stupňa venujem písaniu článkov v ekonomike, rád si vypočujem relácie v Slovenskom rozhlase a z nich robím blogy Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
SkryťZatvoriť reklamu