Blog o dobre

Písmo: A- | A+

V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme o dobre. Inšpiráciou na túto tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 19.júna 2021 o 20:05 so stálou moderátorkou Martou Jančkárovou

Blog o dobre

 V nasledujúcom blogu sa budem venovať téme o dobre. Inšpiráciou na túto tému mi bolo rádio Slovensko a relácia Emotikony. Táto relácia bola odvysielaná 19.júna 2021 o 20:05 so stálou moderátorkou Martou Jančkárovou a so stálym hosťom vysokoškolským pedagógom a psychológom Mironom Zelinom. V blogu sa budem venovať nasledujúcim otázkam Sme dobrí? Môžeme byť lepší? Čo získame, ak robíme dobro? Ako poprosiť ľudí, ktorým sa príliš nedarí vykonávať dobro? Aký má zmysel vykonávať dobro, keď je okolo nás toľko negatívnych informácii? Podľa profesora sa s dobrom môžeme stretnúť na najrozličnejších miestach a to napríklad v reštauráciách, v nemocniciach. 

 Medzi najznámejší citát o dobre patrí, že dobro vždy zvíťazí nad zlom. Je to rozprávka alebo realita? Prečo sa zlé veci stavajú aj dobrým ľudom? Vieme urobiť niečo, aby sme sa stáli lepšími?

Otázka č. 1- Sme dobrý národ?

 Podľa profesora je to veľmi ťažká otázka, na túto otázku sa jednoznačne nedá odpovedať. Keby sme začali merať koľko ľudí sedí vo väzení, koľko ľudí sa stará o prírodu, koľko ľudí sa stará o druhých, tak to by boli podľa pána profesora veľmi skreslené čísla. Hlavný problém je v tom, že existuje veľká skupina ľudí, ktorá by mohla byť lepšia. To, aby ľudia boli lepší sa snažia psychológovia, pedagógovia, rodičia, ale aj svetové náboženstvá.

 Otázka č. 2- Čo je to dobro?

 Pána profesora zaujal citát od Milana Rufúsa, ktorý napísal nasledovne: “ Za dobro sa musí bojovať zatiaľ čo zlo ide samospádom“. Podľa pána profesora existujú 3 skupiny ľudí. Prvá skupina ľudí si myslí, že existencia dobra je len vtedy ak ľudia rešpektujú spoločenské normy, pravidlá. To je tzv. filozofia sociálneho dobra. Druhá skupina ľudí si myslí, že existencia dobra je podmienená od toho čo je v mojom svedomí dobré. Tento človek si myslí, že dobro je to čo uznávam ja. Pani moderátorka dodala príklad, že v jednej spoločnosti je spoločensky primerané mať viacero partnerov, v inej spoločnosti je to úplne neprijateľné. Existuje tretia skupina ľudí, ktorá si vysvetľuje existenciu dobra cez náboženstvá. Kresťanstvo, islam, židovstvo a iné náboženstvá si vysvetľujú, že dobro je Boh. Dobro sa týka dobrého správania, etiky, morálky. Podľa pána profesora definícia dobra je nasledovná:

Dobro je určitá činnosť, ktorá je v súlade so spoločenskými normami na jednej strane a súčasne na druhej strane dobro je určitá činnosť, ktorú samotný človek považuje za dobro. Napr. nejaký film je dobrý pre spoločnosť na jednej strane a druhej strane súčasne je dobrý aj pre mňa samotného. 

Otázka č.3- Keď budeme žiť v tej istej kultúre, od čoho bude závisieť, čo budeme považovať za dobro?

 Kultúra má dvojakú dimenziu, po prvé je to kultúra moja tzv. implicitná kultúra a po druhá je to kultúra vonkajšia tzv. explicitná kultúra. Otázka je, čí sa prispôsobím vonkajšej kultúre alebo nie, od toho to závisí. Pán profesor povedal príklad, že za komunizmu ľudia museli dávať všetky názory komunistov navonok a to je tzv. explicitná kultúra. Keby to ľudia nerobili, tak by hrozil trest. Keď boli v tzv. implicitnom prostredí, tak tí istí ľudia mali iný názor. Tieto rozpory ľudí môžu viesť ku konfliktom a toto všetko môže znervózňovať ľudí . Dobro je robiť dobro človeku, dobro je robiť dobro spoločnosti. Robiť tak, aby druhý človek pociťoval, že robím dobro. Pán profesor povedal príklad: Nejaký človek dá na ulici žobrákovi peniaz a teraz sa pýta nasledovne: Považuje ten žobrák za dobro, že som ho podporil? Keď je tam súlad, tak človek by mal byť spokojný. Urobilo to satisfakciu mne ale aj tomu druhému človekovi. Politik, keď chce nastaviť rozpočet alebo lieky na Covid, tak sa pýta, či to čo nastavil je dobré pre spoločnosť. 

Otázka č. 4- V akej oblasti môže človek preukázať dobro?

 To podľa pána profesora nie je jednoznačné, lebo ľudské dobro môže človek ukázať v každej činnosti a najmä keď je to v interakcii s inými ľuďmi, ale aj s prírodou samozrejme. Môže napríklad prejaviť uznanie inému človekovi. Pri uznávaní človeka by sme podľa pána profesora nemali oceniť len výsledok, ale keď sa niečo človekovi nepodarí, tak by sme mali oceniť aj jeho snahu, úmysel, ako na to ide. Vo fabrikách, podnikoch sú odmeny formálnejšieho charakteru napríklad formou platu. Keď zamestnanci nie sú spokojní so svojim hodnotením v práci, tak by zamestnávatelia mali o týchto veciach s nimi diskutovať. Ozaj si zaslúži taký aký plat má? Je plat dobrý alebo zlý? Trendom psychológie práce je dávať zamestnancom rôzne benefity, aby sa zamestnanci dobre cítili v podniku. Medzi príklady benefitov patria poukážky na dovolenku pre zamestnancov, tvorenie rôznych športových tímov zamestnancov atď. alebo mnohé iné výhody napríklad používanie mobilov V rodine by malo byť podľa pána profesora oveľa viac dobra a to dobro by malo byť veľmi jasné prezentované. Je dobré keď dieťa dostane viac pochvál ako kritík. Dávanie dobra sa niekedy spája s rituálmi napríklad na Vianoce, na narodeniny. V minulosti sa oslavy konali v oveľa vyššom počte ľudí a tieto oslavy trvali oveľa dlhšie. Títo ľudia si navzájom darovali určitú radosť alebo uznanie úspechu. Napríklad Hasičský zbor mal 50. výročie založenia, tak oslavovala celá dedina. V rodinách by si mali všímať elementárne veci, kedy a kto má meniny a narodeniny. Členovia by si mali navzájom zablahoželať, oceniť to.

Otázka č. 5- Majú význam také banálnosti ako napr. spomenúť si na narodeniny alebo viac chváliť ako kritizovať?

 Samozrejme to záleží od úprimnosti ako to človek povie, ale keď opakovane si členovia rodiny hovoria, že sa majú radi, prináša to podľa pána profesora veľké efekty. Môže byť ten človek, ktorý dostáva dobro v zlej nálade a toho povzbudí, že je niekto pri ňom, že je empatický a že má niekoho o koho sa môže oprieť, číže má istotu. Pán profesor upozornil, že naše priania, želania sa viac formalizujú napr. keď človek laikne, okopiruje nejakú gratuláciu, tak to nie je podľa pána profesora moc správne, lebo ten výtvor nie je jeho. Lebo človek, ktorý si to prečíta, tak môže si myslieť, že to bolo myslené na x miliónov ľudí. 

Otázka č. 6- Kde všade sa dá prejaviť dobro, kde by sme to ani neočakávali?

 Niektoré veci sme už spomenuli, ale ďalšie sú napríklad, že pán profesor dáva svojmu chlapcovi nejaký peniaz, lebo chlapec predáva časopis Nota bene. Na oplátku chlapec mu dáva nejaký dar čo nebýva tak často. Pánovi profesorovi dá malý kovový peniažtek alebo nejaký cukrík. Medzi ďalší príklad patri autoškola. Začínajúcemu učencovi na autoškolu učiteľ nenadá, že to pobabral, tak mu prejaví dobro. Usmeje sa, že urobil chybu a verí, že to nabudúce urobí lepšie. Medzi ďalší príklad patria čašníci v reštaurácii. Napríklad čašníčka sa pekné oblečie, usmeje, ďalší príklad sú nemocnice. Sú nemocnice, kde sála dobro od personálu a sú aj také nemocnice, kde vás úplne odbijú.

Otázka č. 7- Prečo sú niektorí ľudia schopní prejaviť viac dobro ako iní ľudia ?

 Je to veľmi ťažká otázka, lebo to závisí od typu a štruktúry osobnosti, emocionality, hodnotových systémov. Charakter človeka je bližšie k etickej dimenzii človeka. Tí ľudia, ktorí majú charakter človeka taký, že robia dobro, týchto ľudí nazývame filantropi. V psychológii sa títo ľudia nazývajú aj altruisti. Sú rozličné typy altruistov. Sú typy altruistov, ktorí sa snažia robiť vo všetkých situáciách dobro až prehnané dobro. Psychológ mal jedného klienta, ktorý predával práčku do second-handu. Dohadovali sa na cene práčky a prehnane altruistický človek chcel predať práčku za 25 eur namiesto navrhovaných 100 eur. Nakoniec sa dohodli na cene ale v opačnom garde.

Otázka č.8- Čím to je spôsobené, že to má niekto až tak nastavené?

 Po prvé môže to byť filozofia, že ja chcem byť dobrým človekom a to sa spája s emóciami. Celosvetovo silnými altruistami boli Matka Teréza, Mahatma Gandhí, Dalajáma sa uvádza. Títo ľudia vykonávajú osobné, spoločenské alebo skupinové dobro.

Otázka č.9- Čím si vysvetľujete, že vyslovene u altruistov ľudia vidia aj tienisté stránky?

 Najväčšia skupina altruistov je taká, ktorá koná dobro situačne, výberovo, len v určitej oblasti preukazujú dobro, v inej oblasti môžu byť zlí, a preto týchto držiteľov Nobelovej ceny kritizujú. Väčšina ľudí selektuje komu bude prejavovať dobro a komu nie. Profesorova manželka napomína profesora, aby nedával žobrákovi peniaze, lebo žobrák to využije na to, aby sa opil. Profesor na to povie, že ja dávam preto žobrákovi, aby som mal dobrý pocit. Sú aj tretie typy altruistov, ktorí konajú dobro, len keď majú z toho úžitok. Konajú dobro, len vtedy, keď majú z toho peniaze a to diskutabilné, čí to je altruista alebo nie. Pán profesor spomenul príklad fantastických ľudí, ktorí zbierajú narcisy na rakovinu, ale akonáhle títo ľudia by pri zbieraní narcisov aj zarábali, tak už to je diskutabilné či to je alebo nie je altruizmus. Pán profesor vyzve študentov, že poďme pomôcť chudobným deťom a oni majú tendenciu sa spýtať: Čo za to?

Otázka č. 10- Súvisí to s výchovou?

 Áno presne tak súvisí to s výchovou, keď rodičia učili dieťa, že za všetko dobre dostane odmenu, tak tento zvyk sa mu presunie aj do dospelosti.

Otázka č. 11- Môže sa stať v dospelosti, že človek si vytvorí sklon vykonávať dobro?   

 Pán psychológ mal prípady, že vplyvom nejakej choroby človek zmenil postoje, stál sa viac dobrým . Pán psychológ mal prípad, že keď sa muž oženil do inej rodiny, tak táto nová rodina ho naučila k iným postojom, ako má fungovať ideálna rodina. Tento muž nechcel byť bokom, tak sa naučil dávať dary a zistil, že to je dobrá vec, že ľudia na okolí ho majú radšej, číže naučil sa byť lepším človekom.

Otázka č. 12- Ktoré oblasti ľudského správania nám umožňujú vykonávať dobro?

 Najdôležitejšou oblasťou ľudského správania v konaní dobra je podľa pána profesora oblasť rozumová, oblasť kognitívna. To znamená, že človek inému človekovi môže oceniť múdrosť, myšlienku, jeho poznania. Podľa pána profesora by bolo vhodné v kognitívnej oblasti oceňovať tvorivosť, ďalej do toho patrí kritické myslenie, veľmi dôležitá oblasť, podporiť kritické myslenie a nie zabíjať kritické myslenie. Keď sa chce vzdelávať človek, tak podporiť jeho snahu o vzdelávanie, sebazdokonaľovanie. Moderátorka dodala, že čím viac ho v tom budeme podporovať, tým viac ma ten človek motiváciu to rozširovať. Ďalšou oblasťou ľudského správania v konaní dobra je podľa pána profesora oblasť emóciálna. Do emocionality patrí nielen láska a priateľstvo, ale do emocionality patrí aj smelosť, odvaha. Patria tam pochvaly za vitalitu životnú napr. nálada, pozitivizmus. Vytvára človeku dobrý pocit, že rastie, že prežíva dobré veci. Moderátorka dodala, že zároveň to vytvára dobrý pocit v pracovnom alebo inom kolektíve. Treťou oblasťou ľudského správania v konaní dobra sú podľa pána profesora interpersonálne vzťahy. Pán psychológ so svojim tímom robil prieskumy, koľko je rozbitých pracovných kolektívov. Podľa jedného prieskumu na vzorke učiteľov 58% učiteľov uviedlo, že v ich učiteľskej práci je skôr vedenie direktívne, neberie na ohľad potreby ľudí. To nie je podľa pána profesora produktívne vedenie. Keby sa podporovali na pracoviskách dobré ľudské vzťahy, altruizmus tak boli aj lepšie pracovné výkony, ale aj by sa ľudia lepšie cítili. Hodnota medziľudských vzťahov je obrovská a človek medziľudské vzťahy potrebuje. Ďalšou oblasťou v konaní dobra je občianska oblasť. Mali by sme podporiť ľudí, ktorí sa chcú občiansky angažovať. Moderátorka dodala, že títo ľudia bojujú za nejakú občiansku spravodlivosť. V dedine ľudia bojujú, aby mali čistejšiu vodu, aby to bolo čistejšie, aby tam nebolo toľko smeti. Takisto je veľmi dôležité, aby sa človek naučil odpúšťať druhým ľudom. Náboženstvo veľmi zdôrazňuje, aby som bol pokorným človekom, aby som mohol vytvoriť dobro pre druhého človeka. Všetko je hodne o sebariadení , kontrolovať emócie a konať čo v danej situácii považuje za dobré, to znamená, že nerozčúliť sa, nerobiť nepremyslené činy. Regulovať sa tak, že od tejto situácie chcem byť dobrý aj budem dobrý.

Otázka č. 13- Čo by ste povedali na otázku ľudí, že no dobre som dobrý, prečo mám byť lepší, keď niektorí ľudia zneužívajú dobrotu ľudí?

 Človek musí byť vyzbrojený mechanizmami, aby vedel bojovať voči ľudom, ktorí zneužívajú jeho dobrotu. Ťažko sa to ospravedlňuje emociálne, ale racionálne sa to dá ospravedlniť. Podľa profesora sú to straty- nálezy, treba sa zamyslieť čo stratím a čo získam tým daným činom. Sú ľudia, ktorí sú veľmi dobrí a oni majú z toho viac prospechu.

Otázka č.14- Je atmosféra v spoločnosti nastavená priaznivo pre ľudí, ktorí chcú vykonávať dobro alebo to nezávisí od vonkajších okolností?

 Závisí to samozrejme od osobnosti človeka, ale aj od vonkajších okolností, čí je nastavenie spoločnosti tak, že oceňujú dobro. Robil sa jeden výskum v Spojených štátoch, tento prieskum sa následne realizoval v 26 krajinách sveta, kde sa sledovala psychická pohoda, ako sa človek cíti 

 Najšťastnejším štátom spomedzi týchto 26 krajín sveta boli Dáni. 35,8 % Dánov uviedli, že sa cítia šťastne, po Dánsku nasledovali severské štáty Nórsko, Fínsko, Švédsko, prekvapivo len 18% Britov uviedlo, že sa majú šťastné, ale žiaľbohu Slovensko bolo na 23. mieste a za nami boli len Portugalci, Bulhari a Rusi, ktorí mali zhruba 3-8 % ľudí, ktorí sa cítia komfortne v tej krajine.

Otázka č. 15- Ako to vnímate? Je to preto, že sa naozaj, tak cítime nekomfortne alebo sa cítíme komfortne iba to nevnímame? 

 Je to dosť ťažké na to odpovedať. Pán profesor to vníma, tak, že čí nemáme len nasugerované z médii, spoločnosťou, atmosférou, že sa máme zlé, ale vo vnútri v skutočnosti prežívame pokoj. 

Otázka č. 16- Inak je to veľmi zaujímavé, keď sa človek iného človeka pýta čí sa má dobré alebo ako sa má, tak ten druhý človek má pomaly výčitky svedomia povedať, že sa má dobre. Ako je to možné?

 Podľa pána profesora sú to naše stereotypy, keď sa nadáva na všetko, tak sa nadáva aj na to čo je pozitívne i keď by sa tam našlo možno viac pozitívneho, ale človek vytiahne len negatívne veci.

Otázka č. 17- Čo spoločnosť má urobiť preto, aby bolo preferované dobro? Čo spoločnosť má urobiť preto, aby sme sa k sebe správali lepšie?

 Môžeme začať od samotného človeka ale môžeme začať aj od samotnej sociálnej politiky. Pán profesor začal od človeka. Samotný človek by si mal všímať čo sa deje okolo neho a všímať si viac pozitívne ako negatívne veci. V praxi to tak nebýva. V médiách je málo pozitívnych vecí .

Otázka č. 18- Dá sa prejaviť dobro aj v extrémnych podmienkach?

 Ľudia v gulagoch, číže v extrémnych podmienkach boli vykonať dobro tým, že si podali ruky, kúsok chleba čo tam mali. Ťažké podmienky prehnane povedané naučia človeka vážiť si dobro. Človek po skúsenostiach s ťažkými podmienkami v živote naozaj robí dobro, nie je agresívny, útočný, neubližuje druhým, lebo vie čo to prináša alebo čo to môže priniesť. Moderátorka dodala, že tento preživši z holokaustu sa venoval v 1 knihe téme ako si vybudovať zmysel života aj po ťažkej životnej skúsenosti a on bol presvedčený o tom, že keď človek má nejaký zmysel života, čoho drží pri živote, tak tento zmysel ho udrží pri živote. Pán profesor dodal, že sa to nazýva psychológia nádeje. Tá nádej sa skladá z viery a presvedčenia. Dokonca ten človek, ktorý má zakorenený systém nádeje, tak je psychicky zdravší ako ten človek, ktorý je skôr deštruktívny. Poslucháči od pána profesora dostali úlohu, že majú vymyslieť nejaký čin, ktorý prinesie dobro druhému človeku alebo spomeňte kto vám dal v živote dobro, bol taký, že si ho pamätáte, že bol prínosom pre Váš život. Prečo to dobro nerobím naspäť. Pri cvičeniach pozitívneho myslenia sa píše revízia v piatok večer, aké dobro som počas týždňa urobil druhým ľudom. Prostredníctvom týchto techník si ľudia začali viac všímať, viac si výmyšľať, viacej pozerať na to dobro, viacej si všímať kde ho môžem uskutočniť. My nevieme síce povedať koľko máme dobrých a koľko zlých ľudí, ale vo všeobecnosti platí, že čím viac by bolo dobrých ľudí, tým lepšie by bolo pre človeka a pre túto spoločnosť. 

Skryť Zatvoriť reklamu