...Nadnárodné spoločnosti (USA) kontrolujú v zahraničí obrovské aktíva, ktoré sa pri účtovaní často podceňujú, pretože sa berie do úvahy ich nadobúdacia, a nie aktuálna cena. Tak v roku 1980 americký investičný kapitál v zahraničí predstavoval 215 miliárd dolárov. V roku 1987 to už bolo 309 miliárd dolárov (Paul Mentré, L' Amérique et Nous, Duond 1989). Toto kapitálové dedičstvo nielenže zabezpečuje Amerike dôležité príjmy, ale vopred jej zaručuje na dlhé obdobie zisky: v roku 1988 priame investície amerických spoločností predstavovali v reálnom vyjadrení trikrát viac ako japonské...
...Najslávnejší vedci, najlepší inžinieri a vynikajúci študenti prichádzajú pracovať do Spojených štátov amerických. Prinášajú so sebou ten povestný kapitál, o ktorom všetci súhlasne tvrdia, že je najcennejší: sivú mozgovú hmotu... (počet Nobelových cien)... Amerika im umožňuje rozvoj: to nie je situačná renta, ale vybojovaná prednosť...
...Menové privilégium - od roku 1945 (dohody z Bretton Woodsu) dolár skutočne slúži ako referenčná mena v medzinárodných transakciách. Zároveň je základnou rezervnou menou, ktorú ukladajú všetky ústredné banky väčšiny krajín. Amerika tak má úžasné kráľovské privilégium, pretože môže platiť, požičiavať si a financovať svoje výdavky vlastnou menou. Privilégium, ktoré v konečnom dôsledku má ďalekosiahlejšie následky, ako si myslíme. Americký ekonóm John Mueller to vysvetľuje bez okľuky (Le Monde, 10. júl 1990):
"Predstavte si na chvíľu, že každý, koho stretnete, príjme platbu šekmi, ktoré vystavíte. Prirátajte si k tomu, že všetci užívatelia vašich šekov roztrúsení po celom svete si ich zabúdajú vybrať a používajú ich ako menu pri platení svojich vlastných nákladov. Pre vaše vlastné financie by to malo dva dôležité dôsledky. Prvý je ten, že ak by všetci prijímali vaše šeky, nepotrebovali by ste vôbec používať bankovky, stačila by vám šeková knižka. Druhý dôsledok by bol ten, že pri zisťovaní výšky svojho konta by ste boli prekvapení, že tam máte vyššiu sumu, než by tam mala byť. Prečo? Práve preto, o čom sme už hovorili - vami vystavené šeky sú v obehu bez toho, že by ich niekto vybral, a neustále kolujú z ruky do ruky. Pokiaľ ide o praktický výsledok, znamenalo by to, že by ste mali vyššie zdroje na spotrebu a investovanie. Čím viac budú iní používať vaše šeky ako menu, tým bohatšie budú vaše doplnkové zdroje, ktorými môžete disponovať..."
Vychádzajúc z tejto úvahy, Nueller tvrdí, že Spojené štáty americké mohli disponovať asi päťsto miliardami dolárov navyše, než získali za zaplatenie daní od amerických daňových poplatníkov a z pôžičiek upísaných americkými či zahraničnými veriteľmi. Päťsto miliárd dolárov, to sa približne rovná tridsaťjedenročnej americkej verejnej pomoci tretiemu svetu. (Tá v skutočnosti predstavuje šestnásť miliárd dolárov ročne.)
Toto menové privilégium má podstatný význam. Znásobujú ho však ďalšie finančné privilégiá, ktoré nie sú menej dôležité. Takže podľa odhadu sú v americkej finančnej sieti denne v obehu dve miliardy dolárov. Je to toľko ako ročný hrubý domáci produkt (HDP) Francúzska. Amerika teda vládne peniazom, svojim aj cudzím. Dolár je zároveň znakom aj nástrojom tejto moci. ...Kultúrna hegemónia..Akoby amerikanizácia planéty bola nezvratným procesom, ktorý získava silu z vlastného pohybu a bez oslabenia prekonáva kritiku či miestny odpor. Milardy ľudí na celom svete sa stotožňujú s americkým spôsobom života i myslenia.
