Človek a jeho slobodná vôla

No Najvyšší pre čosi chcel, aby som nezomrel. Odvtedy som všeličo popáchal a predsa mu to stálo za to, aby som žil. Ja možno už aj viem, prečo stále ešte žijem, hoci v tých deviatich rokoch som bol sám presvedčený, že zomriem a nerobilo mi to vážny problém, bol som s tým zmierený. Každý deň, ktorý odvtedy prežívam, či je dobrý alebo zlý, považujem za dar. Viem, že ak ma Boh bude raz súdiť, nebudú to malichernosti typu, že som si odtrhol hrozno v cudzom vinohrade, že som odvrával, že som nechodil do kostola, že som sa miloval len tak, bez cieľa splodiť dieťa, že som sa na niekoho nahneval a podobne. Ale bude to výpočet času, ktorý som premrhal, hoci viem o svojom poslaní na tomto svete, pre ktoré ma nechal žiť. Za všetko zlo, ktoré ľudia páchajú, nie je zodpovedný Boh. Veď on nám dal slobodnú vôľu. Nestvoril nás preto, aby sme boli jeho otrokmi. Stvoril nás na svoj obraz a ak niečo konáme, nekonáme nič také, čo by nemohol konať aj on. Sme jeho spolupracovníkmi pri tvorbe sveta, pri spoznávaní jeho zákonitostí i pri ich využívaní. On nepotrebuje pred nami zatvárať žiadne komnaty poznania . Niet žiadnych zakázaných trinástych dverí. Nikto z nás nevie, aký skutočný cieľ mal pred sebou Najvyšší, keď sa rozhodol stvoriť človeka a dať mu slobodnú vôľu. Z anjelov iba ten najmúdrejší pochopil Boží zámer pri stvorení človeka a nesúhlasil s ním, bol to Lucifer. Ten jediný si uvedomil, aké nebezpečenstvo Bohu a celému vesmíru hrozí od človeka a jeho slobodnej vôle. Boh má však pred nami stále náskok. My by sme mali slobodne a bez sprostredkovaných "vysvetliviek" uvažovať o jeho zámeroch s nami. Ak to budeme chcieť vedieť, dozvieme sa to priamo od neho...